Dnes si pripomíname prepodobnú mučeníčku Tarzíciu – svedkyňu hlbokej viery, oddanosti a lásky ku Kristovi. Pre kongregáciu sestier služobníc je jej postava zdrojom duchovnej inšpirácie a príkladom vernosti v povolaní. Učí nás, že svätosť rastie v každodennom odpovedaní na Božie volanie.
Blahoslavená Tarzícia, oroduj za nás!
ŽIVOTOPIS BL. TARZÍCIE (ukr. Тарсикія) MACKIV
Blažená Tarzícia sa narodila v mestečku Chodoriv na západnej Ukrajine 23. marca 1919 v rodine Romana a Márie Mackovcov a ako prvorodenému dieťaťu jej pri krste dali rodičia meno Oľga. Vyrastala v kruhu mladších súrodencov, a to dvoch sestier a jedného brata. V stredne zámožnej rodine boli deti odmalička vedené k Bohu slovom i príkladom otca aj matky. Základnú školu ukončila v Chodorive, kde tiež začala chodiť na gymnázium. Po presťahovaní sa celej rodiny do mesta Rava-Ruska pokračovala v štúdiu na Štátnej priemyselnej škole v Ľvove. Boli to roky, počas ktorých v srdci Oľgy pevne rástla túžba zasvätiť sa Bohu. Vo svojich devätnástich rokoch napriek nesúhlasu svojej matky, ale s požehnaním otca 3. mája 1938 vstúpila do Kongregácie sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie. O pol roka nato, 4. novembra 1938, prijala rehoľné rúcho a meno Tarzícia. O dva roky, 5. novembra 1940, zložila prvé rehoľné sľuby.
Tieto roky boli silno poznačené správami o vojne. Kým však boli boje vzdialené, život v kláštore plynul neprestajným plnením Božej vôle. Sestra Tarzícia bola zodpovedná za krajčírsku dielňu v kláštore, za vrátnicu v dome noviciátu a spolu s inými sestrami pracovala v hospodárskej škole ako učiteľka šitia.
Podľa výpovedí spolusestier bola sestra Tarzícia otvorená aj na rôzne príležitostné potreby. Svojimi vlastnosťami, skromnosťou, tichou prívetivosťou i veselosťou, súcitným a láskavým prístupom vedela zaujať a pomôcť chudobným a deťom z ulice. Tieto ľudské i duchovné čnosti svedčili o jej hlbokom zjednocovaní sa s Bohom, čo si sestry v komunite mohli všimnúť aj na jej modlitebnom živote.
Posledné dni života na tejto zemi nenašli sestru Tarzíciu nepripravenú. Tak ako iní, aj sestry vedeli o blížiacich sa bojoch. Sestra Tarzícia si deň pred smrťou vykonala generálnu (celoživotnú) spoveď a do rúk svojho duchovného vodcu zložila sľub, že obetuje svoj život za obrátenie Ruska i za svätú katolícku vieru. V nasledujúce ráno, 18. júla 1944, keď začula zvonček na bráne, presvedčená, že prichádza kňaz slúžiť svätú liturgiu, utekala otvoriť. Počas tohto posledného náhlenia v ústrety Kristovi ju spoza brány usmrtil ruský vojak strelou priamo do hlavy. Neskôr sám povedal: To som ju ja zabil! … Pretože bola mníška. Mala len 25 rokov.
Dňa 27. júna 2001 blahorečil Svätý Otec Ján Pavol II. v Ľvove sestru Tarzíciu Oľgu Mackiv spolu s ďalšími dvadsiatimi siedmimi ukrajinskými mučeníkmi.
Deň liturgickej spomienky bl. Tarzície sa slávi 18. júla (deň jej smrti, resp. narodenia sa pre nebo).
Akatist k bl. mučeníčke Tarzícii: https://www.ssmi-ua.org/akathist_bl_t.html
Modlitba z molebenu k blaženej Tarzície
Nekonečne dobrý a milosrdný Bože, jednopodstatná a nestvorená Trojica. Na príhovor mučenice Tarzície, ktorá odovzdala svoj život hnaná túžbou po tebe, vrúcne ťa prosíme, premieňaj aj nás. Vlož do našich sŕdc horúcu lásku, ktorá nás dovedie k zjednoteniu s tebou. Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľ: Amen.
