Menovanie apoštolského exarchu územného opátstva Santa Maria di Grottaferrata (Taliansko)
V sobotu, 31. januára 2026 Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. vymenoval J. Ex. Manuela Nina Güella, O.S.B., titulárneho biskupa karkabijského (Carcabiensins)., doterajšieho exarchu apoštolského exarchátu pre katolíkov byzantského obradu žijúcich v Grécku za apoštolského exarchu byzantsko-gréckeho územného Opátstva Panny Márie v Grottaferrata (Santa Maria di Grottaferrata). Doterajším apoštolským administrátorom opátstva bol kardinál Marcello Semeraro, a to počas uplynulých 13 rokov.
Grottaferrata je jediný italo-grécky kláštor v Taliansku. Ide o teritoriálne opátstvo, ktorého opát má exarchickú (teda biskupskú) hodnosť.
Biskup Manuel je tretí benediktín, ktorý bol vymenovaný za opáta Grottaferraty; v minulosti stál na čele opátstva opát Michel van Parys, OSB a opát Francisco de Fea, OSB.
Biskup Manuel Nin Güell bol mníchom opátstva Montserratu v Katalánsku a bývalým rektorom Pápežského gréckeho kolégia svätého Atanázia v Ríme (1999-2016). Je tiež profesorom na benediktínskom Pápežskom inštitúte sv. Anselma.
Životopis
Manuel Nin Güell, O.S.B., sa narodil 20. augusta 1956 v El Vendrell, v arcidiecéze Tarragona (Španielsko). Vstúpil do benediktínskeho kláštora v Monserrate, kde 26. apríla 1977 zložil prvé sľuby a v roku 1980 slávnostnú mníšsku profesiu. Na kňaza bol vysvätený 18. apríla 1998.
Dňa 2. februára 2016 bol menovaný za apoštolského exarchu pre katolíkov byzantského obradu žijúcich v Grécku a 15. apríla toho istého roku bol vysvätený za biskupa.
Ako oznámilo opátstvo sv. Nila, nový exarcha bude sláviť uvedenie do mníšskej komunity v sobotu 21. februára 2026.
Zdroj: www.vatican.va/ https://osb.org/.../bishop-manuel-nin-guell-osb.../ ; https://www.abbaziasannilo.org/
Foto: @ L´Osservatore Romano
Historická poznámka
Opátstvo Panny Márie v Grottaferrate (Santa Maria di Grottaferrata). Opátstvo vzniklo začiatkom 11. storočia. Založili ho grécki mnísi z južného Talianska, ktorí utekali pred nájazdami Saracénov. Pod vedením svätého Nila z Rossana ich s veľkou priazňou prijal Gregor I., gróf z Tuscola ktorý im daroval pozemky na založenie nového kláštora. Svätý Nil zomrel v roku 1004; v roku 1024 pápež Ján XIX. vysvätil novopostavený kláštorný chrám postavený v románskom štýle.
Mníšsky život svätého Nila a jeho učeníkov bol ovplyvnený studitskou cenobitickou tradíciou, ale zachovával si hodnoty pôvodného (eremitského) pustovníctva, zdedené od otcov. Tamojší mníšsky život sa rozvíjal vo vernosti teologickým, duchovným a liturgickým tradíciám Gréckej cirkvi. Treba spomenúť obrovský prínos prvých generácií týchto mníchov k byzantskej hagiografii, hymnografii a hudbe.
V 14. a 15. storočí nastalo temné obdobie, počas ktorého silné vonkajšie vplyvy výrazne zmenili charakter kláštora. V zmenenom kontexte bola v 17. storočí čiastočne obnovená staršia tradícia a mnohí členovia komunity v Grottaferrata prispeli k zachovaniu znalosti gréckej tradície v Ríme.
Kláštor bol viackrát ohrozený zrušením, a to buď z ekonomických dôvodov zo strany politických síl alebo z cirkevných dôvodov. Jeho prežitie však vždy zachránil fakt, že je to jediný kláštor gréckeho obradu v Ríme a na Západe. Opátstvo v Grottaferrata predstavuje nezameniteľné dedičstvo s neoceniteľným náboženským a kultúrnym významom, ktoré obohacuje samotnú Rímsku cirkev a je prejavom jej univerzálnosti. Práve tento aspekt chcel pápež Lev XIII. zdôrazniť, keď kláštor nazval „východným klenotom na pápežskej tiare“.
V ostatných sto rokoch sa kláštor v súlade s usmerneniami pápeža Leva XIII. snažil oživiť vlastnú jedinečnú tradíciu. Aj dnes, napriek kríze mníšskych povolaní, sa liturgický život odohráva podľa byzantskej tradície s italo-gréckymi špecifikami. Veľmi cenná je knižnica so vzácnou zbierkou gréckych rukopisov a archív. Opátstvo, ktoré v roku 2024 oslávilo tisíc rokov od založenia opátskeho chrámu Panny Márie, je tiež miestom konania vedeckých konferencií a prednášok o histórii, liturgii, spiritualite a sakrálnom umení. Komunita, ktorá v ostatných rokoch zaznamenáva mierny rozmach, má asi desať mníchov.
Zdroj: Jubileum 2025 a východné katolícke cirkvi
-sg-
