|

HISTÓRIA

História

Erb Bratislavskej eparchie

Erb Bratislavskej eparchie pozostáva z atribútov svätých, ktorým chcel vladyka Peter zasvätiť eparchiu a tiež  z atribútu súčasného Svätého Otca Benedikta XVI. Majú poukazovať na dva piliere katolicity (mariánska úcta a jednota s pápežom) a evanjelizačný teda misijný charakter Cirkvi.

  • Tri žlté hviezdy na modrom pozadí – znak trojitého panenstva Presvätej Bohorodičky
  • Zlatý kľúč – znak svätého Petra
  • Strieborný meč – znak svätého Pavla
  • Mušľa – odkaz na toho, kto erigoval túto eparchiu (z erbu pápeža Benedikta XVI.)

 

Pozadie erbu tvoria znaky biskupskej služby. V strede je biskupská mitra ako znak tŕňovej koruny Ježiša Krista a symbol eparchu, ktorý ako nástupca apoštolov stojí na čele eparchie. Po ľavej strane mitry je prekrížená biskupská berla ako znak pastierskej služby a napravo je umiestnený  jednoramenný kríž ako znak kresťanov a misijného rozmeru života Cirkvi.

Bula o zriadení eparchie

Preklad z latinského originálu:

 

Benedikt, biskup, Sluha sluhov Božích.

Na večnú pamiatku.

 

V priebehu storočí vznikali v Cirkvi viaceré spoločenstvá, ktoré sa vyznačovali mnohorakými a rozmanitými vonkajšími prejavmi, a my ich chceme ako legitímne spoločenstvá chrániť, aby dosiahli väčší rozkvet v rámci vlastného rítu. Teraz sa zaoberáme úvahami o veriacich byzantského rítu, ktorí žijú na Slovensku. Hneď potom, ako o tejto veci referoval prefekt Kongregácie pre východné cirkvi, sme teda dospeli k rozhodnutiu, že je vhodné založiť na Slovensku novú eparchiu. Preto sme na základe našej apoštolskej autority vyňali určité územie spod jurisdikcie prešovského biskupa, a to konkrétne dekanáty Bratislavský, Nitriansky, Banskobystrický a Žilinský, a pre veriacich byzantského rítu ustanovujeme novú eparchiu, ktorá sa má volať Bratislavská, pričom jej udeľujeme všetky náležité práva a povinnosti. Pravda, túto Bratislavskú eparchu zriaďujeme ako sufragánnu Prešovskej metropolitnej cirkvi, okrem toho stanovujeme za jej eparchiálne sídlo mesto Bratislava a za katedrálne sídlo svätý chrám Povýšenia svätého Kríža. Pri uskutočnení týchto rozhodnutí nech sa zachovajú zvyklosti a náležité práva i zásady,, ktoré predpisuje Kódex kánonov východných cirkví. Okrem toho nech sa napíšu zvyčajné dokumenty o úplnej realizácii tejto úlohy a pošlú sa spomenutej kongregácii. Napokon chceme, aby táto apoštolská konštitúcia ostala právoplatná teraz i v budúcnosti; akékoľvek iné veci týmto strácajú platnosť.

Dané v Ríme pri Svätom Petrovi, dňa 30. januára roku Pána dvojtisíceho ôsmeho a v treťom roku nášho pontifikátu.

 

Tarcisius kardinál Bertone, štátny sekretár

Brennus Chestle, apoštolský protonotár

Emmanuel B. Fernández, apošt.protonotár (vlastnou rukou)

Katedrálny chrám (foto copyright Lubo Michalko)

Bohoslužby v Katedrálnom chráme

Nedeľa8:00Utiereň(cirkevnoslovanská)
 9:00Liturgia(cirkevnoslovanská)
 10:30Liturgia(slovenská)
 17:00Večiereň(slovenská)
    
Pondelok17:00Liturgia(cirkevnoslovanská)
Utorok17:00Liturgia(slovenská)
Streda17:00Liturgia(cirkevnoslovanská)
Štvrtok17:00Liturgia(slovenská)
Piatok17:00Liturgia(cirkevnoslovanská)
Sobota17:00Liturgia(slovenská)
 17:45Večiereň(slovenská)

 

– v predvečer veľkých sviatkov 17:45 večiereň

 


Chrám Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža v Bratislave (na Ondrejskom cintoríne)

Bratislavský cintorín sv. Ondreja sa používal od roku 1784 a dvakrát ho rozšírili. Dňa 13. mája 1859 položili na cintoríne základný kameň pre výstavbu kaplnky Povýšenia sv. Kríža a dňa 14. septembra 1860 (na sviatok Povýšenia sv. Kríža) bol sakrálny objekt konsekrovaný. Posviacku vykonal ostrihomský arcibiskup kardinál Ján Scitovský.

Projekt pôvodnej kaplnky Povýšenia sv. Kríža vypracoval bratislavský architekt Ignác Feigler ml. Išlo o jednoloďový priestor s apsidou, zaklenutou konchou. Obdĺžniková loď sakrálneho objektu má plochý strop a steny členené slepými arkádami. Hlavné priečelie kostola Povýšenia sv. Kríža (teraz do ulice 29. augusta) má profilovaný rám s pilastrami a štítom, ktorý prevyšuje vežička.

Sakrálny objekt pôvodne slúžil ako cintorínska kaplnka. Od roku 1972 je v správe gréckokatolíckej cirkvi (po generálnej oprave a úprave podľa požiadaviek byzantského obradu). Obnovený kostol Povýšenia sv. Kríža posvätil 29. októbra 1972 gréckokatolícky svätiaci biskupa prešovský Vasiľ Hopko.

(Bagin, A., Krajči, J.: Kostoly a kaplnky hlavného mesta SSR Bratislavy, SSV, Bratislava 1988)

Ikona s relikviami svätého Kríža Pánovho

V predsieni chrámu je v nike umiestnená Ikona Ukrižovania Nášho Pána Ježiša Krista. Jej autorkou je Angelika Birošová-Nedoroščíková z Prešova. Ide o ručne písanú pozlátenú ikonu na plátne a dreve, vyhotovenú vaječnou temperou podľa tradičnej ikonopiseckej techniky. Na drevenom ráme po bokoch ikony a v jej hornej časti sú zobrazení traja šestoro krídli anjeli. V spodnej časti dreveného rámu sú uložené pravé relikvie sv. Kríža. Ikona bola inštalovaná počas odpustovej slávnosti Sviatku Povýšenia úctyhodného a životodarného Kríža nad celým svetom v septembri r. 2008. K verejnej úcte býva vystavená každý rok na chrámový sviatok (14. septembra) ako aj počas svätej štyridsiatnice na krížupoklonnú nedeľu.


Tvojmu krížu klaniame sa, Vládca, a tvoje sväté vzkriesenie oslavujeme!