V nedeľu 5. júla 2026 sa v Gréckokatolíckej farnosti v Trenčíne konala odpustová slávnosť k úcte patrónov miestneho chrámu, svätých Cyrila a Metoda. Program slávnosti sa začal už v sobotu veľkou večierňou s lítiou a Akatistom k svätým Cyrilovi a Metodovi.
Nedeľný program pokračoval utierňou a modlitbou posvätného ruženca. Vrcholom odpustovej slávnosti bola archijerejská svätá liturgia o 10.30 hod., ktorej predsedal vladyka Milan Lach SJ, bratislavský eparchiálny biskup. Spolu s ním slávili protosynkel o. Miroslav Bujdoš CSsR, viacerí kňazi, medzi nimi aj rímskokatolícky kňaz o. Pavol Drgo z Trenčína a liturgická asistencia.
Liturgické slávenie svojím spevom umocnil Gréckokatolícky spevácky zbor pri Chráme svätých Cyrila a Metoda pod vedením dirigenta Radovana Blahunka, ako aj detský spev pod vedením sestier služobníc.
Z homílie
„Vy ste svetlo sveta“ (Mt 5, 14)
Svetlo, ktoré znamená život
V homílii vladyka Milan vychádzal z obrazu siete veľkomoravských hradísk, ktorých bolo podľa archeologických výskumov v 9. – 11. stor. na Slovensku až 86), a ktoré si v čase nebezpečenstva odovzdávali správy prostredníctvom svetelných a dymových signálov. Včas spozorované svetlo mohlo pre ich obyvateľov znamenať záchranu a život. Na tento obraz nadviazal slovami Ježiša Krista: „Vy ste svetlo sveta“ (Mt 5, 14).
Svätí Cyril a Metod boli podľa vladyku takýmto svetlom pre slovanské národy. Opustili svoju vlasť i pohodlie, znášali prenasledovanie a priniesli ľuďom radostnú zvesť o Ježišovi Kristovi v jazyku, ktorému rozumeli. Ich odkaz preto nemožno pripomínať iba počas jednej slávnosti v roku. Dedičmi svätých Cyrila a Metoda sa kresťania stávajú predovšetkým tým, ako žijú svoju vieru v každodennom živote.
Viera v každodennom živote
Vladyka zdôraznil, že kresťan má svojím životom ukazovať druhým správny smer. Svetlom sa stáva prostredníctvom lásky k Bohu a k blížnym, odpustenia, vzájomnej pomoci a ochoty vidieť v každom človeku Boží obraz. Svätosť sa neprejavuje iba mimoriadnymi duchovnými výkonmi, askézou, púťami alebo slávnosťami, ale najmä verným životom počas všedných dní – v rodine, v práci a vo vzťahoch s ľuďmi, ktorých nám Boh postavil do cesty.
Osobitne upozornil na nebezpečenstvo izolácie a úniku od skutočných vzťahov do sveta mobilných telefónov a sociálnych sietí. Človeku môže uniknúť najvzácnejší čas – prítomná chvíľa, ktorú mu Boh dáva, aby sa učil milovať, odpúšťať a všímať si ľudí vo svojom okolí. Pripomenul preto, že misijné poslanie kresťanov sa dnes začína aj na Slovensku, medzi ľuďmi, ktorí Krista ešte nepoznajú alebo sa od života Cirkvi vzdialili.
„Kristus nie je v múzeu,“ zaznelo v homílii. Je živý a ľudia ho majú spoznávať prostredníctvom života jeho učeníkov. Kresťania sú povolaní prinášať nádej do prostredia poznačeného strachom, úzkosťou, osamelosťou a neistotou. Vladyka zároveň uviedol, že aj jednoduché a úprimné svedectvo veriacich je povzbudením pre kňazov a biskupov, ako to aj on sám zakúsil.
Spoločná modlitba ako svetlo rodiny
Na záver homílie povzbudil rodiny k spoločnej modlitbe. Manželov, rodičov i deti pozval, aby si našli čas na spoločnú modlitbu. Práve ona môže byť svetlom, ktoré vytvára jednotu v rodine a prináša pokoj do sveta poznačeného vojnami a nepokojom.
V závere liturgie vladyka Milan poďakoval miestnemu duchovnému o. Igorovi Cingeľovi za dvadsať rokov plodnej služby v trenčianskej farnosti. Zaželal mu Božie požehnanie a pomoc v novej službe špirituála v inter-eparchiálnom kňazskom seminári v Prešove. Zároveň o. Igor Cingeľ naďalej zostáva inkardinovaný v Bratislavskej eparchii.
Vladyka zároveň predstavil farskému spoločenstvu nového farského administrátora o. Andreja Škovieru, ktorý sa spravovania farnosti ujme v auguste 2026.
Po svätej liturgii nasledoval moleben, myrovanie a sprievod okolo chrámu s čítaním štyroch evanjelií. Odpustová slávnosť pokračovala spoločným agapé a farským obedom.
Foto: Karol Dubovan
Text: Stanislav Gábor
