|

Homília na Nedeľu pred Bohozjavením – 3. januára 2010

03.01.2010

Homílie

Radosť z čohosi nového, čo zažívame, čo sme získali, alebo dostali veľmi často vystrieda realita života, ktorá nám natíska otázku, čo s tým a ako ďalej. Prvotné nadšenie, ktoré nás posúva priam do sviatočnej atmosféry vystrieda každodenná realita života, kde nie je miesto pre sentimentálne predstavy, alebo akési, niekedy až detské rojčenie. Koľko takých darov, dobre mienených projektov, či úprimných predsavzatí zapadlo doslova prachom, keď po chvíľke oduševnenia nám ich doslova zastrela šedá atmosféra každodenných povinnosti. Sme po sviatku Kristovho narodenia. Darčeky sú podelené, kapor zjedený, koledy sme dospievali a povinné rodinné návštevy ukončili. Ježiš sa narodil, ale čo sním? Zabalíme ho, ako betlehem po vianočných sviatkoch a spolu so zloženým umelým stromčekom odložíme do depozitára, aby tam počkal, kým znova dostaneme chuť na kapra a kapustnicu?

Dnešné slovo nám dáva odpoveď: „ Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! – Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa pokrstiť v rieke Jordán.“ (Mk 1, 3-5) Príchod Ježiša Krista na túto zem nebol a nie je sladkastou udalosťou, ktorú vyriešime niekoľkými dňami sviatočného voľna. Jeho narodenie precítime vtedy, keď ho prijmeme, ako toho, kto môže riešiť naše problémy. A človek má iba jeden problém – hriech. Hriech je to, čo ťa oberá o pokoj, čo ti ničí manželstvo, odcudzuje deti a privádza ťa na okraj spoločnosti. Preto Ján kričal – pripravte cestu Pánovi – lebo vidieť svoje hriechy znamená vidieť svoju situáciu. A poznať toho, kto môže zničiť tieto hriechy znamená poznať riešenie tohto problému. Preto Ján pozýval k obráteniu, ale zároveň poukázal na toho, ktorému nie je hoden ani rozviazať remienky na obuvi. „To on vás bude krstiť  Duchom Svätým.“ (Mk 1, 8 ) Ľud, čo kráčal vo tme uvidel veľké svetlo. Svetlo, ktoré každému z nás odhaľuje Lásku, ktorá má moc zmeniť  život.

Dnes je potrebné prijať tohto Krista. A kde? Do svojich slabostí. Ľud, ktorí počul Jánovo kázanie vyznával svoje hriechy a dával sa krstiť v rieke Jordán. Prijať Krista znamená, prijať ho ako vykupiteľa. Prijať ho, ako toho, kto má moc ti dať svojho Ducha Svätého, aby si už nebol otrokom svojich vášní a náklonností, ale slobodné stvorenie z moci Božej lásky a jeho milosti.

Ježiš dnes chce prísť do tvojho srdca. Prijmi ho.

Pane Ježišu Kriste Synu Boží zmiluj sa nad mnou hriešnym!

Ikona sv. Jána Krstiteľa – Andrej Rublev

Páčil sa vám článok? Zdieľajte.

Facebook
X
LinkedIn

Fotogaléria

Ďalšie články