Byzantský obrad je obzvlášť bohatý na hlbokú symboliku. Archijerejská liturgia – teda slávnostná liturgia, ktorej predsedá biskup (veľkňaz, archijerej) je veľkolepým stretnutím s kraľujúcim Kristom na nebesiach už tu, na zemi. Biskup sa stáva živým obrazom Krista, čo približujú aj liturgické odevy, ktorými sa odlišuje od kňazov.
Prvým zo vznešených znakov, ktoré každý biskup nosí, je nábederník, štvorhranné plátno visiace pri pravom boku. Tento znak, vychádza zo zvyku byzantských vojenských veliteľov, ktorí takéto plátno nosili, aby si chránili koleno pred mečom, ktorý sa tiež nosil na pravej strane. V duchovnom živote biskupa už nie je potrebný kovový meč, nahradil ho neporaziteľný meč Božieho Slova. Je to zbraň viery, ktorou hierarcha zaháňa bludy a bráni pravovernosť náuky.
Po nábederníku sa biskup odieva do sakkosu, tuniky so širokými rukávmi, ktorú v minulosti nosil byzantský cisár. Biskup sa počas obliekania sakkosu modlí modlitbu, ktorá nepripomína nebeskú kráľovskú slávu, ale Kristovu pokoru sprítomnenú v purpurovom plášti, do ktorého bol potupne odetý Ježiš počas výsluchu pred svojím umučením. Sakkos pripomína biskupovi jeho povinnosť obliecť sa do „rúcha pravdy“ a zároveň symbolizuje Božiu prozreteľnosť, ktorá bdie nad celým stvorením a chráni ho pred zánikom.
Na sakkos si biskup kladie omofor, najdôležitejšiu súčasť svojho odevu, bez ktorého nemôže vykonávať žiaden dôležitý biskupský úkon. Tento široký pás vlny ovinutý okolo ramien je priamym odkazom na podobenstvo o dobrom pastierovi, ktorý berie stratenú ovečku na svoje plecia, aby ju priniesol späť k Otcovi. Omofor je ikonou Vtelenia Boha Slova, ktorý na seba prijal ľudskú prirodzenosť a svojou obetou vykúpil celé ľudské pokolenie.
Na hruď si biskup následne kladie insígnie – panagiu a kríž. Panagia je drahocenný medailón s ikonou Presvätej Bohorodičky, ktorý je hlavným rozlišovacím prvkom biskupskej dôstojnosti. Biskup má mať s Bohorodičkou úprimný vzťah ako so svojou matkou, ktorú nám Kristus dal počas svojho ukrižovania. Tieto ozdoby sú nielen svedectvom o postavení v cirkevnej hierarchii, ale aj o povolaní niesť Kristov kríž pred tvárou sveta.
Na hlavu si biskup kladie mitru, bohato zdobenú pokrývku hlavy v tvare cibuľovitej koruny, ktorá má pôvod v cisárskej čelenke. Mitra v sebe nesie hlboký paradox: hoci navonok žiari krásou drahokamov a brokátu, pre biskupa zostáva odkazom na Spasiteľovu tŕňovú korunu. Súčasne poukazuje na nebeskú česť a slávu, ktorou Otec vyznamenal Syna za jeho poslušnosť, a udeľuje biskupovi autoritu nad jeho eparchiou.
Nakoniec hierarcha prijíma do ľavej ruky biskupské žezlo, znak svojej pastierskej a súdnej moci. Dva hady na jeho vrchole, upreté na seba, symbolizujú evanjeliovú výzvu k opatrnosti a múdrosti, ktorou má byť pastier vyzbrojený pri spravovaní svojej eparchie. Pripomínajú nám dva biblické momenty: vyzdvihnutie medeného hada na púšti, pri pohľade na ktorého boli Izraeliti uzdravení a Kristovu reč: „Hľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice.“ Žezlo je pri intronizácii odovzdávané so slovami, aby pre verné stádo bolo oporou a posilou, ale pre neposlušných nástrojom výchovy k pokore a skromnosti.
Svojím odevom, životom a poslaním tak biskup sprítomňuje Božiu spásu, ktorú môže každý veriaci prijať vďaka svätým tajomstvám (sviatostiam), ktoré prináša na prestol za celú svätú cirkev.
