Dnes, 11. októbra 2019 na sviatok sv. pápeža Jána XXIII bolo zverejnené rozhodnutie pápeža Františka, ktorým povýšil doterajší apoštolský exarchát Sofie pre veriacich byzantského obradu v Bulharsku na stupeň eparchie, ktorá dostala meno sofijská eparchia sv. Jána XXIII. pre katolíkov byzantsko-slovanského obradu v Bulharsku.
Katedrálou eparchie je katedrála Uspenia Presvätej Bohorodičky v Sofii. Eparchia má 16 farností. V roku 2016 mal vtedajší exarchát 10 000 veriacich, 4 exarchátnych a 13 rehoľných kňazov (vrátane českých a moravských Saleziánov byzantského obradu), 15 rehoľníkov, 27 rehoľníčok (vrátane gréckokatolíckych karmelitánskych sestričiek, z ktorých viacero je zo Slovenska) a 1 bohoslovca.
Svätý Otec menoval za prvého eparchu doterajšieho apoštolského exarchu. Mons. Christa Proikova, doterajšieho titulárneho biskupa sídla Briula (na území dnešného Turecka, kedysi pod metropoliou Efez).
Novodobé dejiny gréckokatolíkov v Bulharsku súvisia s národnooslobodzovacím bojom Bulharov proti Turkom v 19. storočí. Takzvaná Kukušská únia z roku 1859 je spoločným bodom pre gréckokatolíkov ako v Bulharsku, tak aj v dnešnom Severnom Macedónsku. Apoštolský exarchát v Sofii vznikol v roku 1926, kedy po turrbulentnom čase prvej svetovej vojny a zmene hraníc došlo ku zrušeniu Apoštolského vikariátu Trácka (1883), Apoštolského vikariátu Macedónska (1883) a biskupstva pre gréckokatolíckych Bulharov v Konštantinopole (1859). Práve zriadenie apoštolského exarchátu bolo dosiahnuté horlivosťou vtedajšieho nuncia, ktorým bol Angelo Giuseppe Roncalli, neskorší pápež, dnes svätý Ján XXIII (Nuncius v Bulharsku 1925-1935). Navyše, po svojom odchode odovzdal svoju rezideniu pre potreby exarchátu.
Monsignor Roncalli si Bulharsko úprimne obľúbil a známou sa stala jeho dobročinnosť nielen voči katolíkom, ale i voči pravoslávnym. Slávnou sa stala jeho kázeň, ktorá zaznela pred jeho odchodom do Istanbulu dňa 31.12.1934 a z ktorej plynie jeho obrovská láska k Bulharsku: „Ak niekto z Bulharska pôjde blízko môjho domova – či už v noci alebo v ťažkých životných časoch – vždy nájde na mojom okne jednu zapálenú sviečku. Nech zaklope. Nikto sa ho nebude pýtať, či je katolík alebo pravoslávny – stačí to, že je bratom z Bulharska“.
Hoci aj Bulharsko zažilo prenasledovanie, gréckokatolícka cirkev tu nebola zničená a v čase, kedy gréckokatolícka cirkev na Slovensku nemala biskupa (1976-1990) bolo štátu navrhnuté, aby kandidátov svätenia prichádzal svätiť buď biskup z vtedajšej Juhoslávie, alebo práve z Bulharska. Ako vieme, štát dovolil príchod biskupov z Juhoslávie.
Po páde komunizmu došlo ku viacerým návštevám vladyku Proikova na Slovensko, ako aj našich vladykov do Bulharska na stretnutie východných katolíckych biskupov v Sofii v roku 2010.
Vladyka Christo Proikov sa narodil 11. marca 1946 v Sofii a za kňaza bol vysvätený po súkromných štúdiach filozofie a teológie 23. mája 1971. V rokoch 1980-1982 študoval východné kánonické právo na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme, kde obhájil i licenciát. 18. decembra 1993 bol menovaný na titulárneho biskupa sídla Briula a koadjutora (nástupcu) apoštolského exarchu Sofie, Mons. Metoda Stratieva (v tom čase už skoro 78 ročného, a ktorý bol v ten deň menovaný za arcibiskupa). Biskupskú vysviacku prijal vladyka Christo z rúk dnes už svätého pápeža Jána Pavla II v svätopeterskej bazilike v Ríme na sviatok Bohozjavenia, 6. januára 1994. Piateho septembra 1995 sa stal apoštolským exarchom Sofie. Bol častým hosťom ruského kolégia Russicum v Ríme. V súčasnosti je predsedom bulharskej medziobradovej konferencie katolíckych biskupov.
Daniel Černý
