Vo štvrtok, 12. júna 2014 bude vladyka Peter slúžiť archijerejskú liturgiu na Vigíliu slávnosti sv. Antona Paduánskeho vo Františkánskom kostole Zvestovania Pána. Liturgia začína večer o 19:30 hod.
Liturgia je súčasťou programu františkánskych Dní svätého Antona, ktoré sa už druhý rok konajú vo františkánskom kláštore v Bratislave
Svätý Anton Paduánsky, kňaz, učiteľ Cirkvi
Jeho meno pochádza z gréčtiny a znamená: prvorodený; bojujúci v čele proti nepriateľom.
Vlastným menom Fernando di Buglione sa narodil v Lisabone (Portugalsko), pravdepodobne v roku 1195. Ako 15-ročný vstúpil do noviciátu v kláštore sv. Vincenta regulárnych kanonikov sv. Augustína. V roku 1219, ako 24-ročný bol vysvätený za kňaza.
V roku 1220 priviezli do mesta Coimbra telá piatich františkánov, zabitých v Maroku, kam ich poslal ohlasovať evanjelium sv. František Assiský. Fernando nadchnutý ideálom sv. Františka, po súhlase provinciála františkánov v Španielsku a priora augustiniánov, odchádza do pustovne k františkánom, a zmení si meno na Anton.
Pozvaný na generálnu kapitulu do Assisi, prichádza so spolubratmi do Santa Maria degli Angeli, kde má možnosť počuť sv. Františka, hoci osobne sa s ním nespoznal. Asi rok a pol žil ako pustovník v Montepaolo. Z poverenia sv. Františka, začal kázať v oblasti Romagna, neskôr tiež v severnom Taliansku a vo Francúzsku. V roku 1227 bol vymenovaný za provinciála celého severného Talianska, pričom ďalej pokračoval v kazateľskej činnosti. 13. júna 1231 v Compasampiero mi prišlo zle a žiadal si vrátiť sa do Padovy, kde chcel zomrieť. To sa mu aj splnilo: zomrel v kláštore Arcella (Santa Maria de Cella) neďaleko Padovy, ktorý podľa tradície založil sám sv. František, keď sa vracal zo Svätej zeme.
Jeho sviatok sa slávi v západnom obrade 13. júna, v deň jeho smrti a narodenia sa pre nebo. Za svätého bol vyhlásený necelý rok po smrti. Jeho ostatky sú uložené v Bazilike sv. Antona v Padove, ktorá je hojne navštevovaná pútnikmi. Býva zobrazený s dieťaťom Ježišom na rukách a s ľaliou. Ľalia a rybu sú jeho charakteristickými symbolmi na obrazoch. Tradične sa vzýva pri hľadaní stratených vecí.
Rímske martyrológium o ňom udáva nasledovné: (13. júna) Spomienka na sv. Antona, kňaza a učiteľa Cirkvi, ktorý sa narodil v Portugalsku, najprv bol regulárnym kanonikom, a potom vstúpil do novozaloženého Rádu menších bratov, aby mohol šíril vieru medzi ľudom Afriky. Veľmi plodne sa venoval kazateľskej službe v Taliansku a vo Francúzsku, pričom mnohých pritiahol k pravej náuke viery; písal kázne preniknuté náukou a uhladenosťou štýlu, a z poverenia sv. Františka vyučoval spolubratov teológiu, až kým sa v Padove nevrátil k Pánovi.
Zdroj: santiebeati.it, zivotopisysvatych.sk
