Ako oznámila Mukačevská eparchia na svojej internetovej stránke (22. júla), vatikánske Dikasterium pre kauzy svätých oficiálne oznámilo nový dátum blahorečenia mučeníka Petra Pavla Orosa – uskutoční sa v sobotu 27. septembra 2025. Príslušný list bol zaslaný vladykovi Teodorovi Macapulovi, biskupovi Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie.
Slávnostnú Božskú liturgiu s obradom beatifikácie bude celebrovať kardinál Grzegorz Ryś, arcibiskup Łodze (Poľsko), ktorý je menovaný pápežským legátom pre túto udalosť. Ako bolo plánované skôr, práve on v mene Svätého Otca vyhlási dekrét o zaradení otca Petra Pavla Orosa do zoznamu blahoslavených Katolíckej cirkvi.
Pripomíname, že pôvodne bola beatifikácia naplánovaná na 3. mája 2025, avšak v súvislosti s úmrtím pápeža Františka 21. apríla a vyhlásením obdobia Sede vacante bolo blahorečenie odložené.
Beatifikácia hieromučeníka Petra Orosa je dôležitým historickým a duchovným momentom pre celú Mukačevskú eparchiu, pre gréckokatolíkov Zakarpatia a celú Katolícku cirkev. Osoba otca Petra, ktorý obetoval svoj život za vernosť Kristovi a svojmu stádu, zostáva jasným príkladom vytrvalosti vo viere a pastoračnej oddanosti v podmienkach prenasledovania.
Podrobný program beatifikačnej slávnosti bude oznámený v najbližšej dobe.
Zdroj: Mukačevská eparchia / www.mgce.uz.ua
-sg-
Životopis Petra Orosa
Boží služobník Petro Oros sa narodil 14. júla 1917 v dedine Biri (Maďarsko) v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Po strate otca v roku 1919 sa spolu s bratom Ivanom a matkou presťahovali do dediny Bereznyky v Svaľavskom rajóne, kde žil jeho starý otec Kyrylo Rakovskyj. V roku 1921 sa rodina Orosovcov presťahovala do obce Kerecky. V roku 1926, vo veku deväť rokov, zostal Petro Oros úplnou sirotou – zomrela mu matka. Čoskoro sa Petra ujala rodina otca Sabova zo Skotarského. V roku 1937 Petro absolvoval gymnázium v Chuste a v tom istom roku nastúpil do chustského kňazského seminára (Хустської Духовної семінарії), ktorý úspešne ukončil v roku 1941.
Dňa 28. júna 1942 bol vysvätený za kňaza. Svoju pastoračnú činnosť začal ako „výpomocný duchovný“ v dedine Velyki Komjaty vo Vynohradovskom rajóne. Dňa 19. decembra 1944, podľa svedectva otca Štefana Bendasa, biskup Teodor Romža, ktorý predvídal ďalšie prenasledovanie zo strany sovietskych úradov a chápal potrebu prechodu činnosti eparchie do „tajného režimu“, v ktorom by mohol sám zahynúť, tajne vysvätil Petra Orosa za biskupa. V roku 1946 bol vymenovaný do slobodnej farnosti v obci Bilky v Iršavskom rajóne.
V roku 1948 sa miestne úrady uchýlili k rôznym manipulatívnym metódam, aby presvedčili otca Petra na prechod k ruskému pravosláviu. Spolu s ostatnými kňazmi, ktorí sa svojho presvedčenia nevzdali, mu bolo zakázané vykonávať pastoračnú prácu. Zostal však svojmu povolaniu verný a spolu so svojimi oltárnymi spolubratmi, otcami Ivanom Margityčom, Ivanom Romanom a Ivanom Čengerim pokračoval v službe gréckokatolíckym veriacim v Iršavskom a Vynohradovskom rajóne tajne.
Kňazova nepoddajnosť dráždila úrady. Začiatkom roka 1953 bol zatknutý a poslaný do Užhorodu do vyšetrovacej väzby KGB, kde ho držali viac ako dva týždne. V lete 1953 sa ho pri imstyčevskom moste pokúsil zatknúť policajt, ale otec Peter mal šťastie a zmizol medzi vŕbami. Keď sa vracal z imstyčevského kláštora, kde tajne slúžil bohoslužbu, pri moste nad riekou Božava sa za ním prvýkrát ozvali dva výstrely. Tentoraz minuli cieľ. V neustálom nebezpečenstve, bez odpočinku, spánku a bezpečného úkrytu sa blížil tragický deň mučeníckej smrti otca Petra.
V predvečer sviatku Zosnutia Presvätej Bohorodičky, 27. augusta 1953 (podľa juliánskeho kalendára), v dedine Velyki Komjaty slúžil za účasti veľkým zástupu veriacich božskú liturgiu, spovedal a rozdával sväté prijímanie. V ten istý deň sa pešo vydal na železničnú stanicu v dedine Siľce. Tu ho zatkol policajt a viedol ho smerom k dedine Zariččia. Pri kríži zazneli dva výstrely – otec Peter bol zavraždený. Telo popraveného muža previezli do márnice iršavskej nemocnice a o niekoľko dní neskôr ho tajne pochovali medzi tŕním neďaleko dediny Kamjanske v Iršavskom rajóne. Neskôr policajti a príslušníci KGB ostatky vykopali a odviezli ich smerom k Iršave.
Zdroj: Mukačevská eparchia
Preklad: Valéria Juríčková
