Veľký piatok v katedrále
Na Veľký piatok 3. apríla 2026 sa v katedrále slávila Utiereň svätých a spasiteľných strastí. Počas tejto veľkopiatočnej utierne sa číta 12 evanjelií o umučení Pána. Na pravé poludnie o 12:00 sa potom v katedrále konala modlitba šiestej kráľovskej hodinky spojenej s obednicou.
Poobede o 16.00 predsedal vladyka Peter obradom veľkopiatkovej večierne spojenej so sprievodom okolo chrámu s plaštenicou a jej následným uložením uprostred chrámu. Prítomní veriaci si potom poklonou a bozkom uctili plaštenicu, symbolizujúcu plachty, do ktorých bol Ježiš zabalený a uložený v hrobe.
Z homílie
V homílii sa prihovoril novovymenovaný kancelár Eparchiálneho úradu, o. Vladimír Skyba.
Vo svojej homílii uviedol, že každý z nás svojimi postojmi, svojím egoizmom, svojou tvrdosťou života – sme zabili lásku. A vlečie sa to s nami od prvotného hriechu, keď Adam a Eva zabili lásku, ktorou ich obdaroval Boh. A tak sme sa všetci dostali k neschopnosti milovať a odpúšťať. Sme v kruhu smrti, z ktorého sa nedokážeme dostať.
A práve tento týždeň, ktorý kresťanský ľud tradične nazýva svätým, sa nám opäť ponúka možnosť zamyslieť sa a znovu prežívať chvíle, v ktorých sa napĺňa Ježišov život. Všetko, čo nám v týchto dňoch pripomínajú najrôznejšie prejavy zbožnosti, je s istotou nasmerované k zmŕtvychvstaniu, k základu našej viery, ako o tom píše svätý Pavol v Liste Korinťanom.
Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera. Ale Kristus vstal z mŕtvych. No nesmieme zabúdať na jednu veľmi jednoduchú skutočnosť, ktorá nám niekedy uniká. Nemôžeme mať účasť na Pánovom zmŕtvychvstaní, ak sa nezjednotíme s jeho umučením a s jeho smrťou, aby sme na konci svätého týždňa mohli sprevádzať Krista do jeho slávy.
Je potrebné najskôr preniknúť do jeho obety a cítiť sa zajedno s ním, umierajúcim na Kalvárii. Ako? Tým, že objavíme vlastnú smrť, že uvidíme, že nevieme naplniť lásku.
Ako ďalej kazateľ zdôraznil, Kristova veľkorysá obeta sa konfrontuje s hriechom. S touto ťažko akceptovateľnou, no nepopierateľnou skutočnosťou: tajomstvo zla, nevysvetliteľná zloba tvora, ktorý sa z pýchy stavia voči Bohu.
Je to príbeh starý ako samotné ľudstvo. Spomeňme si na pád našich prarodičov, ďalej na celý sled neprávostí, ktoré lemujú cestu ľudstva a nakoniec aj na naše osobné vzbury. Nie je ľahké obsiahnuť, akú zvrátenosť predstavuje hriech a pochopiť všetko, čo nám o tom hovorí viera. Musíme prijať, že aj v ľudských záležitostiach sa vážnosť urážky meria postavením urazeného, jeho osobnej hodnoty, spoločenskej dôstojnosti. A my sme urazili toho Najvyššieho. Človek hriechom uráža samotného Boha. Tvor zapiera svojho stvoriteľa.
Bratia sestry, toto je pravda, toto je skutočnosť, ale Boh sa nedá uraziť. Boha nemožno uraziť. Naše hriechy nemôžu umenšiť jeho slávu. Prečo? Lebo Boh je láska. Priepasť zla, ktorú so sebou hriech prináša, bola premostená nekonečnou lásku. Láskou, ktorá nám chýba od hriechu Adama a Evy. Láskou, po ktorej všetci túžime. Chceme sa ňou naplniť, chceme z nej žiť. Lebo aj keď si to nepriznávame, vidíme, že sme v smrti.
Boh je tou lásku. Boh človeka neopúšťa. Božie plány predvídali, že obety Starého zákona nebudú stačiť na to, aby sa odčinili naše hriechy a znovu nastolila stratená jednota.
Bolo potrebné, aby sa obetoval človek. Človek, ktorý je Boh. Môžeme si predstaviť, aby sme sa vôbec nejako priblížili k tomuto nepoznateľnému tajomstvu, že Najsvätejšia Trojica vo svojom stálom a dôvernom vzťahu nekonečnej lásky už od večnosti pristúpila k spoločnému rozhodnutiu, ktorého dôsledkom bolo, že Jednorodený Syn Boží príjme ľudskú podobu. Vezme na seba naše bolesti, našu biedu a utrpenie a skončí pribitý na drevo kríža. Prečo? Lebo tam sme my paralyzovaní, na tomto kríži, svojou neschopnosťou milovať a odpúšťať, darovať sa. Preto prišiel Kristus, aby tam vstúpil do tejto našej smrti, aby nás previedol touto smrťou, aby nám ukázal, že existuje cesta. Lebo dnes, ak cítiš, že nie si milovaný od svojich blízkych alebo máš ten pocit a vidíš, že aj sám nie si schopný milovať, dnes prichádza Ježiš, aby touto nemohúcnosťou na tomto kríži zjavil svoju lásku k Otcovi. On na tomto kríži nepopiera svojho Otca. Jediný, jediný človek na tejto zemi, ktorý nepoprel lásku nebeského Otca.
A preto vstal z mŕtvych a ukázal nám – Ja som cesta. A čo je tá cesta? To je ten kríž, to je táto láska. Dnes, keď uveríme tomuto krížu, môžeme prijať vlastnú smrť, môžeme prijať vlastnú neschopnosť, neschopnosť robiť krok k tomu druhému. A keď si to priznáš, že si v tejto smrti, Ježiš robí tento krok. Ježiš ho urobí v tvojom a mojom živote. Dnes potrebujeme počuť toto ohlasovanie. Lebo dnes, cez tento kríž, môže byť zničená smrť v tvojom a v mojom živote. To je láska Boha.
Bratia sestry, naše hriechy nemôžu zničiť Boží majestát, ubrať z jeho slávy. Práve naopak, keď si dnes uvedomíme všetci svoju slabosť, svoju smrť, Kristus nás prevedie k novému životu. To je pozvanie veľkého piatku. Aby sme vstúpili do tohto mystéria, do tohto veľkého tajomstva Božej dobroty a lásky, aby sme boli prevedení, aby tohtoročná Pascha, ktorú chce Kristus robiť s tebou a so mnou, bola Paschou víťazstva, aby sme z plného hrdla mohli spievať na veľkonočné ráno tú veľkú pravdu o Kristovom vzkriesení, ktorú objavíme na svojich životoch. My slabí a nemohúci. Nebojme sa, Pán prelomil smrť a dáva nám nový život.
