Svätý Veľký štvrtok v katedrále
Na Veľký štvrtok poobede, za hojnej účasti Božieho ľudu, slávil vladyka Peter Rusnák spolu s viacerými kňazmi i archidiakonom v Katedrálnom chráme Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža v Bratislave Božskú liturgiu sv. Bazila Veľkého s večierňou. Počas liturgie vladyka Peter posvätil olej – myro, ktorý sa používa pri vysluhovaní sviatostí.
Myro je vzácny voňavý olej, pripravený z tridsiatich troch vonných esencií, ktorý sa používa pri vysluhovaní sviatosti myropomazania (birmovania), ktorú vo východnom obrade udeľuje kňaz deťom hneď po sviatosti krstu.
Obrad umývania nôh
Na záver slávnosti sa konal obrad umývania nôh, počas ktorého vladyka Peter umyl nohy deviatim prítomným kňazom. Obrad umývania nôh je vo východnej cirkvi vyhradený iba biskupovi. Obrad sa koná pri čítaní perikopy z Jánovho evanjelia o umývaní nôh apoštolom pri poslednej večeri.
Úvodné privítanie
Na začiatku slávnosti všetkých privítal vladyka Peter a pozdravil zvlášť kňazov, ktorým sa zvykne v tento deň blahoželať. „Ale je to hlavne vďaka vám, bratia a sestry, lebo správne sa hovorí, že kňazské povolania sú plodom modlitieb veriacich. A plodom takého príťažlivého a nábožného života vo vašich, v našich rodinách. Bohu vďaka aj za tento mrak našich miništrantov a asistencie, ktorá je naozaj požehnaním alebo znakom tohto požehnania.“
Vladyka ďalej pozdravil prostredníctvom komunikačných prostriedkov všetkých našich kňazov Gréckokatolíckej cirkvi na celom Slovensku v celej metropólii. „Takisto zdravím a pozdravujeme, a naše myšlienky a modlitby sú nasmerované k vladykovi Milanovi, ktorý ochorel a želáme mu skoré uzdravenie, aby sme mohli túto Paschu sláviť v plnosti. Hovoril, že možno v sobotu, alebo určite v nedeľu na utrení by chcel byť účastný a predsedať utreni a svätej liturgii. Takže veľa požehnania, milosti a trpezlivosti v chorobe.
V neposlednom rade chcem privítať aj bratov a sestry z Gamingu. Srdečne vás vítame v našom spoločenstve a spoločne budeme teraz sláviť Eucharistu s večierňou.
Z homílie
Vo svojej homílii sa zamýšľal nad tým, čo znamená slúžiť, a to aj v kontexte gesta, keď Ježiš umyl učeníkom nohy.
„Neviem, ako to používate vy, ale kedysi to bolo až signifikantné, že pri niektorých zamestnaniach, povolaniach sa hovorilo, že niekto chodí do roboty, do zamestnania alebo, takpovediac „zarezáva“, chodí na šichtu, ale bolo zopár povolaní, pri ktorých sa hovorilo, že ide do služby. Lekár nikdy nepovedal, že Idem zarezávať alebo Mám šichtu. Idem do služby.
Železničiar chodil do služby. Vojaci boli v službe. A kňazi – tiež hovorili – Mám službu. A tak by to malo byť. Požičiam si na také osvetlenie, keď ste si zapamätali heslo nového eparchiálneho otca biskupa Milana – Servire (slúžiť).
Ja viem, v dnešnom svete je to veľmi nepopulárne slovo a možnože už aj tí lekári alebo politici, či ministri (veď minister je, znamená sluha) – oni by mali chodiť do služby…, ale toto teraz nie je náš problém. Servire – slúžiť. Celé ľudské dejiny, povedal by som, sa odohrávajú akoby medzi dvomi mantinelmi. Ten prvý mantinel je Non serviam – Nebudem slúžiť. Tak hovoria cirkevní otcovia, že tak povedal diabol, tak povedali anjeli, ktorí sa vzbúrili voči Bohu – Nebudem slúžiť; hotovo.
A druhý mantinel je Ebed Jahve, služobník Jahveho, Boží syn, ktorý prišiel, aby naplnil celú Otcovu vôľu v poslušnosti. A tam niekde sa nachádzame my. A pre nás je otázkou, ku ktorému mantinelu sa viac či menej blížim alebo kam by som mal smerovať? Slúžiť.
Pred pár dňami sme mali to evanjelium, kde tým, čo boli s Ježišom Kristom v tej jeho škole, veľmi dlho trvalo, kým toto pochopili. A tesne pred týmito sviatkami, pred touto historickou udalosť Ježišovej popravy, prišli za Ježišom a povedali: „My by sme chceli nejaké také významné miesta v tvojom kráľovstve, aby sme sedeli pri tvojom tróne jeden naľavo, druhý napravo, atď.
A Ježiš povie pre všetkých nás, najmä nám, kňazom, biskupom: Viete, že tí čo vládnu nad národmi, dávajú si také prívlastky, že Dobrodinec, Veľký a ja neviem aké všelijaké a majú svojich úradníkov a veľmožov, ktorým zverili nejakú tú moc a právomoc a tí dávajú veľmi tvrdo pocítiť ľuďom, kto je tu pánom. Ale medzi vami to tak nebude. To je jednak prísľub alebo lepšie povedané jednak cítime v tom také varovanie, že niekedy tak rodičia povedia: Tak takto, kamarát, tak takto sa baviť nebudeme, takto to u nás v rodine nebude, atď.
Nie, ale skôr to považujme za prísľub. Medzi vami to tak nebude. Ja viem, že ste hriešni, že chcete ovládať jeden druhého, že chcete stále vládnuť, ale medzi vami to tak nebude. Keď ja vám dám svojho ducha, medzi vami to tak potom nebude.
A potom dodá, berte si zo mňa príklad a učte sa odo mňa, lebo Syn človeka neprišiel dať sa obskakovať a obsluhovať, ale slúžiť a dať svoj vlastný život ako výkupné za mnohých. Za tých, ktorí pochopia túto „politiku“, túto logiku. V tom je naša spása. A počuli sme to aj v evanjeliu, kde Peter odmieta túto Kristovu poníženosť a povie: Tak toto nie! Čo ty mne budeš umývať nohy?
A Ježiš – môžeme to vzťahovať práve na túto situáciu – keď sa na konci opýta: Pochopili ste čo som vám urobil? Chápete to? Chcete sa nechať umyť touto láskou alebo poznačiť touto láskou alebo je vám to lavtry jedno, ako sa hovorí. – On nám umyl nohy, no tak dobre, ale čo ja mám s tým? A vôbec, ja si to neželám, aby predo mňa kľakol prezident, lebo však by som sa hanbil ako toto, nie?
Čo to znamená? Že ty vôbec nechápeš túto lásku. Lásku, ktorá môže ísť až na kríž. Lásku, ktorá môže ísť za teba až na smrť. Lásku, ktorá ide za moje hriechy.
Chápeš ju? Chápete čo som vám urobil? To nie je len obyčajné umytie nôh, je to pekný obrad, ľudia si to fotia a potom máme z toho kalendáre a tak ďalej a podobne, ale tu nejde o to. To je láska, ktorá slúži druhému. Tak ako povie potom svätý apoštol Pavol, že pokladajte jeden druhého za vyššieho.
Slúžte si navzájom, poviem zase na inom mieste. My im chodíme sem na liturgiu práve kvôli tejto službe, lebo prvá vec je, že my si tak predstavujeme, že áno, kňazi povedia: Idem slúžiť omšu. Ale lepší výraz je ten, ktorý máme na začiatku svätej liturgie, že je tam taká poznámka – výzva ku kňazovi povie diakon. Nadišiel čas konať pánovi. Teraz bude Pán konať. V tejto svätej liturgii bude Boh konať pre teba. On ti poslúži a jak ti poslúži? Že sa dá zjesť a vypiť, že sa premení na chlieb a víno, že sníme hriechy, že ich zoberie na seba a tebe poslúži, to je tá služba. Keď sa máme učiť od Ježiša Krista, je to práve toto. Brať hriechy na seba, hriechy druhých. To je tá láska.
Nejdem na šichtu, nejdem do zamestnania, nejdem do roboty, ale mám službu. Idem sa učiť od toho, ktorý je sluhom pre všetkých. A preto sa my oslovujeme v celej svetovej liturgii – služobník Boží, služobníčka Božia.
Panna Mária to prvá pochopila ako najlepšia učeníčka svojho Syna, božského Syna. Hľa, ja som služobníčkou Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova. Povedzme to všetci.
Sláva Isusu Christu!
