Tristotridsať (330) rokov od zázračného slzenia v Máriapócsi: Púť viedenskej arcidiecézy viedla k pôvodu „Maďarskej madony“ nachádzajúcej sa vo viedenskom Stephansdome a umožnila nanovo zažiť zjednocujúcu silu mariánskej zbožnosti.
Ide pravdepodobne o najobľúbenejší mariánsky obraz vo Viedni: už viac ako 300 rokov prichádzajú ľudia každý deň na púť k ikone Matky Božej z Máriapócsu, umiestnenej neďaleko vchodu do Katedrály sv. Štefana. Množstvo sviečok pred obrazom svedčí o tichej, často veľmi osobnej zbožnosti ľudí najrozličnejšieho pôvodu a vierovyznania. Mnohí tu zotrvajú len krátko, iní dlhšie; dokonca aj turisti sa pred ikonou zreteľne utíšia a niekedy dokonca stíchnu.
Pred niekoľkými dňami navštívili zástupcovia viedenskej katedrály spolu so zamestnancami katedrály a arcidiecézy miesto pôvodu obrazu. Dôvodom púte do Máriapócsu v Maďarsku bolo 330. výročie prvého zázraku slzenia z roku 1696, udalosti, ktorá dodnes charakterizuje dejiny tohto mariánskeho obrazu a jeho výnimočnosť.
Delegáciu na čele s členmi katedrálnej kapituly sprevádzali zamestnanci viedenskej arcidiecézy a Katedrály sv. Štefana. Na podujatí sa zúčastnili aj o. Yuriy Kolasa, generálny vikár katolíckeho ordinariátu východných cirkví v Rakúsku, ako aj Dr. Katalin Földvári, odborníčka na ikonu z Máriapócsu. Pútnici spoločne strávili tri dni v tomto významnom maďarskom pútnickom mieste, ktoré je už stáročia cieľom mnohých pútnikov. Stredobodom putovania bola spomienka na zázrak slzenia z roku 1696. Ikona údajne ronila slzy niekoľko týždňov – od 4. novembra do 8. decembra. Táto mimoriadna udalosť zasiahla nielen miestnych veriacich, ale nakoniec viedla k tomu, že cisár Leopold I. dal obraz previezť do Viedne. Tam je dodnes uctievaná v Stephansdome ako „Maďarská madona“. V samotnom Máriapócsi sa odvtedy uctieva kópia obrazu, pričom aj tento obraz-kópia v rokoch 1715 a 1903 vykazoval zázrak sĺz, čo ešte viac prehĺbilo význam tohto pútnického miesta.
Dni v Máriapócsi boli poznačené spoločnou liturgiou, modlitbou a stretnutiami. Na slávnostných bohoslužbách bolo zvlášť cítiť duchovnú hĺbku jubilea. Zároveň sa pre delegáciu z Viedne naskytla príležitosť bližšie spoznať tradíciu a život Gréckokatolíckej cirkvi v Maďarsku. Metropolita Fülöp Kocsis, hlava Gréckokatolíckej cirkvi v Maďarsku, a obaja biskupi Atanáz Orosz a Ábel Szocska prijali viedenských pútnikov a spoločne s nimi slávili liturgiu. Jasne sa pri tom ukázalo, ako veľmi sa môžu navzájom obohacovať rôzne formy cirkevného vyjadrenia.
Osobitný dojem zanechala návšteva rómskej komunity v Hodászi. Tam účastníci zažili živú cirkev, ktorá je blízko ľuďom a zdieľa ich každodenný život. Otvorenosť, žitá komunita a viditeľné angažovanie sa na mieste zanechali v pútnikoch trvalý dojem.
Nesmel však chýbať ani znak spolupatričnosti: viedenská delegácia odovzdala relikvie patrónov Viedne, svätého Leopolda a svätého Klementa Máriu Hofbauera. Toto gesto zvýraznilo duchovnú blízkosť medzi Viedňou a Máriapócsom. Zároveň bolo vyslovené pozvanie, aby sa oslavy jubilea ikony v novembri 2026 spoločne slávili aj vo Viedni.
Táto púť sa tak stala viac než len cestou na historické miesto. V spoločnej modlitbe, pri stretnutiach a pri uvedomení si zázraku slzenia bolo možné zažiť to, čo mnohých účastníkov hlboko zasiahlo: Ikona z Máriapócsu dnes nesymbolizuje oddelenie, ale spojenie. Pripomína, že viera môže budovať mosty medzi krajinami, kultúrami a cirkevnými tradíciami.
Práve v jubilejnom roku (330 rokov od slzenia) bolo cítiť, ako veľmi tento starý mariánsky obraz oslovuje ľudí aj dnes. Od Viedne po Máriapócs spája veriacich v spoločnej nádeji, umocnenej tichou prítomnosťou Matky Božej a istotou, že z viery môže vždy znovu vyrásť nové spoločenstvo.
Text a Foto: Viedenská arcidiecéza
https://www.erzdioezese-wien.at/137906/wiener-domkapitel-besucht-mriapcs
Preklad: Stanislav Gábor
