V nedeľu, 25. januára 2026 na sviatok Obrátenia sv. Pavla, slávil vladyka Milan archijerejskú liturgiu v Kostole Obrátenia sv. Pavla v Žiline. Slávnosť sa konala na pozvanie kapucínov, ktorí tu pôsobia od r. 1993. Patrocínium Obrátenia sv. Pavla je veľmi zriedkavé a len málo kostolov na Slovensku je zasvätených tomuto sviatku. Pôvodne dali kostol postaviť jezuiti a bol dokončený v r. 1754. Podľa slov vladyku Milana, jezuiti mali k dispozícii relikvie sv. Pavla, a preto sa rozhodli zasvätiť tento kostol práve tomuto sviatku.
Na liturgickom slávení sa okrem miestnej komunity kapucínov zúčastnili aj niekoľkí gréckokatolícki kňazi o.i. žilinský protopresbyter, o. Emil Turiak. Liturgiu spevom sprevádzal gréckokatolícky Chrámový zbor sv. Cyrila a Metoda z Trenčína.
Historická poznámka. Kostol sv. Obrátenia sv. Pavla (Siritár) (1743). Kostol vybudovali jezuiti, ktorí prišli do mesta okolo roku 1654 ako misionári. Na mieste piatich pôvodných renesančných domov začali v roku 1743 s výstavbou rezidencie, ktorú predstavoval kostol a kláštor. Dvojvežový rímskokatolícky kostol postavili v barokovom štýle ako jednoloďový. Hoci ho už v r. 1749 zasvätili obráteniu sv. Pavla, dokončený bol až v roku 1754. Pôdorys kostola vzhľadom na osadenie do organizmu mesta pri budovaní nemohol dodržať zaužívané smerovanie stavby od vstupu k presbytériu smerom západ – východ, ale je orientovaný v smere východ – západ. Pivnice pod pôvodnými domami zostali zachované a prepojené. Výška veží kostola, ktoré mali pôvodne cibuľovitý tvar, je 32 metrov. Sv. Pavol Apoštol – patrón kostola.
Do výklenku na fasáde kostola bola v roku 1888 umiestnená kamenná socha sv. Pavla Apoštola, kúpená v Mníchove za 330 zlatých. V roku 1928 pristavali kaplnku podľa projektu architekta Michala Maximiliána Scheera. Kostol i novú kaplnku v roku 1929 – 1930 vymaľoval akademický maliar Jozef Škovránek z Bytče. Hlavný oltár kostola je barokový z polovice 18. storočia, obraz sv. Pavla Apoštola namaľoval akademický maliar, sochár, staviteľ, prírodovedec, vynálezca a pedagóg Jozef Božetech Klemens (1817 – 1883). Výzdobu kostola dotvárajú práce Jána Ignáca Cimbala (1722 – 1795).Kláštor a podzemné priestory
Kláštor má tri podlažia. Už od roku 1691 tu jezuiti zriadili nižšie gymnázium. Po odchode jezuitov v roku 1773 objekt vlastnilo mesto Žilina, obchodník s vínom Štefan Raška, od ktorého ho v roku 1832 kúpilo Nitrianske biskupstvo. Po rekonštrukcii od roku 1833 bol v budove sirotinec Nitrianskeho biskupstva (odtiaľ názov Sirotársky kostol). Jeho zakladateľovi, nitrianskemu biskupovi Jozefovi Vurumovi (1763 – 1838) je venovaná aj pamätná tabuľa na objekte. Riaditeľom sirotinca sa stal Ľudovít Stárek, ktorý ako prvý spracoval žilinský mestský archív. V roku 1881 sirotinec prešiel do správy Kongregácie dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul (tzv. Vincentky). V rokoch 1945 – 1946 niekoľko židovských detí uniklo rasovému prenasledovaniu, pretože im bolo umožnené ukryť sa v kláštore. V roku 1945 sa stal sirotinec dočasnou civilnou nemocnicou, dokonca pobočkou nemocnice a podliehal primárovi chirurgického oddelenia. Počas totalitného režimu v roku 1950 skončila činnosť tzv. Vincentiek a od roku 1958 tu pôsobila Stredná zdravotnícka škola. Neskôr sa stala užívateľom budovy Považská galéria v Žiline, ktorá tu inštalovala expozíciu akademického sochára Rudolfa Pribiša. Od roku 1993 po reštitúcii tu sídli Rád menších bratov kapucínov.
Kláštor má tri podlažia. Už od roku 1691 tu jezuiti zriadili nižšie gymnázium. Po odchode jezuitov v roku 1773 objekt vlastnilo mesto Žilina, obchodník s vínom Štefan Raška, od ktorého ho v roku 1832 kúpilo Nitrianske biskupstvo. Po rekonštrukcii od roku 1833 bol v budove sirotinec Nitrianskeho biskupstva (odtiaľ názov Sirotársky kostol). Jeho zakladateľovi, nitrianskemu biskupovi Jozefovi Vurumovi (1763 – 1838) je venovaná aj pamätná tabuľa na objekte. Riaditeľom sirotinca sa stal Ľudovít Stárek, ktorý ako prvý spracoval žilinský mestský archív. V roku 1881 sirotinec prešiel do správy Kongregácie dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul (tzv. Vincentky). V rokoch 1945 – 1946 niekoľko židovských detí uniklo rasovému prenasledovaniu, pretože im bolo umožnené ukryť sa v kláštore. V roku 1945 sa stal sirotinec dočasnou civilnou nemocnicou, dokonca pobočkou nemocnice a podliehal primárovi chirurgického oddelenia. Počas totalitného režimu v roku 1950 skončila činnosť tzv. Vincentiek a od roku 1958 tu pôsobila Stredná zdravotnícka škola. Neskôr sa stala užívateľom budovy Považská galéria v Žiline, ktorá tu inštalovala expozíciu akademického sochára Rudolfa Pribiša. Od roku 1993 po reštitúcii tu sídli Rád menších bratov kapucínov.
Zdroj: Žilinská diecéza / TIK mesta Žilina (spracované podľa odbornej literatúry)
Foto: Archív kapucínov
