LITMANOVÁ 9. augusta 2026 – Bratislavský eparchiálny biskup vladyka Milan Lach SJ bol v nedeľu slávnostným kazateľom počas archijerejskej svätej liturgie na hore Zvir v Litmanovej. Vo svojej homílii povzbudil pútnikov, aby sa podľa príkladu Presvätej Bohorodičky učili rozpoznávať Božiu vôľu a premieňali vieru na konkrétne svedectvo každodenného života. Hlavným slúžiteľom bol prešovský arcibiskup metropolita Jonáš Maxim. Liturgiu spoluslúžil aj emeritný prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ a mnoho kňazov.
Vladyka Milan na úvod homílie pripomenul, že po Presvätej Bohorodičke nezostali knihy ani rozsiahle diela, ale len niekoľko slov zachytených v evanjeliách. Medzi nimi aj výzva z Kány Galilejskej: „Urobte všetko, čo vám povie.“ (Jn 2, 5) Napriek tomu Mária zanechala nezmazateľnú stopu v dejinách, pretože bola pripravená plniť Božiu vôľu práve tam a vtedy, keď ju Boh oslovil.
Podľa vladyku je práve toto jednou zo základných úloh duchovného života: nečakať na nejakú veľkú budúcu chvíľu, ale vedieť povedať Bohu svoje „áno“ v konkrétnej situácii. Živá viera pritom neznamená iba návštevu chrámu, modlitbu či vonkajšie náboženské úkony. Boh chce, aby mu človek odovzdal celý svoj život a prijal Krista nielen na jednu hodinu v nedeľu, ale do všetkých okolností svojho života.
Osobitne povzbudil tých, ktorí prežívajú chorobu, rodinné problémy či inú ťažkú životnú situáciu. Práve vtedy je podľa neho dôležité veriť Božiemu slovu: „Neboj sa, ja som s tebou,“ a nepodľahnúť hlasom, ktoré človeka vedú k pochybnostiam o Bohu či o zmysle modlitby.
Jednou z hlavných výziev homílie bolo začať od seba. Vladyka pripomenul príbeh svätého Antona Pustovníka, ktorému Boh pri starosti o jeho žiakov pripomenul, aby najskôr sám žil to, čo od druhých očakáva. Rovnako aj kresťan má podľa vladyku menej radiť druhým a viac sa pýtať, ako by v konkrétnej situácii myslel, hovoril a konal Kristus.
Pravdivosť viery sa podľa vladyku ukazuje práve v každodennom živote – doma, v rodine, medzi susedmi či spolupracovníkmi. Nestačí chodiť do chrámu a modliť sa; viera má byť viditeľná aj v slovách, postojoch a skutkoch.
Na záver homílie vladyka pripomenul nedávny sviatok Premenenia Pána a vyzval pútnikov, aby aj oni z hory Zvir odchádzali premenení. Vonkajšie prejavy púte – modlitba, návšteva svätého miesta či ďalšie náboženské úkony – majú podľa neho viesť k tomu, aby človek po návrate medzi ľudí prinášal konkrétne svedectvo lásky. „Nezabudnime byť ľuďmi tam, kde sme,“ povzbudil a zdôraznil, že človek stvorený na Boží obraz je povolaný milovať a byť milovaný.
Hora Zvir pri Litmanovej (okr. Stará Ľubovňa) je významným mariánskym pútnickým miestom, spojeným s údajnými zjaveniami Presvätej Bohorodičky v rokoch 1990 – 1995. V júli 2025 vatikánske Dikastérium pre náuku viery udelilo nihil obstat pre mariánsku úctu, ktorá na tomto mieste vznikla. Toto rozhodnutie neznamená uznanie nadprirodzeného charakteru zjavení, umožňuje k však verejnú úctu a potvrdzuje, že veriaci môžu k tejto duchovnej skúsenosti bezpečne pristupovať a že základný obsah posolstiev môže napomáhať životu podľa evanjelia.
