V Užhorode (Mukačevská eparchia ruthénskej tradície) sa koná slávenie sviatku prenesenia ostatkov blahoslaveného biskupa-mučeníka Teodora Romžu. Na slávnosti je prítomný aj vladyka Milan Lach SJ, bratislavský eparchiálny biskup, ktorý predniesol homíliu na záver veľkej večierne. Práve dnes (27. júna) si zároveň pripomíname 25. výročie blahorečenia Teodora Romžu (2001).
Pred veľkou večierňou v sobotu večer miestny mukačevský vladyka Teodor (Macapula IVE) odovzdal bohoslovcom druhého ročníka podriasniky – znak ich rastúceho zasvätenia sa službe Bohu a Cirkvi. Vladyka Milan v homílii zdôraznil, že vonkajší znak má svoj hlboký význam iba vtedy, ak vyjadruje vnútorný postoj človeka. „Máme byť oblečení v Krista,“ pripomenul. Iba vtedy môžeme byť jeho svedkami – či už s podriasnikom, alebo bez neho.
Vladyka Milan tiež slávil v ten istý deň ráno archijerejskú liturgiu v seminárnej kaplnke v Užhorode, resp. v kaplnke Užhorodskej gréckokatolíckej bohosloveckej akadémie bl. Teodora Romžu, kde sa každoročne na 27. júna prenášajú telesné ostatky bl. Teodora Romžu, uložené trvalo v Katedrále Povýšenia svätého Kríža. Práve v tento deň (27. júna) si totiž mukačevská eparchia pripomína sviatok slávnostného prenesenia ostatkov bl. Teodora z Budapešti cez Máriapócs a Sobrance do Užhorodu, čo sa konalo 26. – 27. júna 2003.
Vo svojej homílii vladyka Milan vychádzal z evanjelia o povolaní apoštola Matúša. Poukázal na známy obraz Povolanie svätého Matúša od Caravaggia, ktorý zachytáva okamih, keď Kristus vstupuje do života človeka a volá ho nasledovať. Toto povolanie sa netýka iba minulosti. Kristus volá každého z nás aj dnes – tam, kde práve sme.
Dôležité je, či sme pripravení odpovedať, zanechať všetko, čo nás zväzuje, a nasledovať Krista. Práve takýmto svedkom bol aj blahoslavený Teodor Romža, ktorý zostal verný Kristovi a Cirkvi až po obetu vlastného života.
Блаженний наш отче, Теодоре, моли Бога за нас! – Blažený náš otče, Teodor, pros Boha za nás!
Foto: Archív Mukačevskej eparchie
