Pred 25 rokmi, 4. novembra 2001, sa v Ríme konala slávnosť beatifikácie nášho prešovského biskupa-mučeníka Pavla Petra Gojdiča OSBM a rehoľného kňaza Metoda Dominika Trčku CSsR. Pripomeňme si túto udalosť dobovým článkom z Časopisu Slovo.
::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Veličajem ťa, svjaščenomučeniče Christov Pavle, viry bo radi i jedinosti cerkovnyja ukrasi ťa Boh vincem mučeničeskym.
Veličanije z Molebenu svjaščemomučeníkovi Pavlovi
V nedeľu 4. novembra 2001 boli mnohí z nás svedkami historicky prvej beatifikácie dvoch mučeníkov našej miestnej cirkvi. Na Námestí sv. Petra vo Vatikáne boli vyhlásení za blahoslavených Katolíckej cirkvi naši dvaja mučeníci pre vieru, Služobníci Boží – Pavol Peter Gojdič, biskup prešovský, bazilián, a rehoľný kňaz, redemptorista Metod Dominik Trčka. Prešlo viac než 40 rokov od ich smrti, keď po dôkladnom preskúmaní čností ich života Kongregáciou pre kauzy svätých a rozhodnutím Svätého Otca bol proces ich blahorečenia tohto roku ukončený. Na blahorečenie do Ríma prišlo zo Slovenska okolo 5000 veriacich, predovšetkým gréckokatolíkov.
Životopisy dvoch veľkých svetiel našej cirkvi na východnom Slovensku už mnohí poznajú hádam aj naspamäť. Nechcem teda znovu opakovať to, čo sme aj počas posledných dní v Ríme počuli niekoľkokrát. Skôr by som chcel čitateľom SLOVA priblížiť všetko to, čo sa udialo v rámci beatifikácie vo „Večnom meste“. V neposlednom rade je mojím cieľom priblížiť oné pamätne chvíle všetkým tým bratom a sestrám, ktorí sa nemali možnosť beatifikácie v Ríme osobne zúčastniť.
Do Ríma sa išlo všelijako. Niektorí využili ponuky cestovných kancelárií, iní si autobus a ubytovanie vybavili sami, no asi najväčšia skupina veriacich cestovala prostredníctvom farských úradov. Nechýbali ani naši bohoslovci so svojím zborom pod vedením Pavla Vasiľa, rehoľné sestry služobnice i baziliánky, ako aj veľká časť duchovenstva.
Niektorí – ako napr. veriaci z bratislavskej farnosti – prišli do Ríma už o pár dní skôr, aby si mohli pozrieť pamätihodnosti a duchovne sa pripraviť na celú slávnosť. Hoci bolo v Ríme už jesenné počasie s chladnými nocami a ránami, počas dňa dosahovala teplota vyše 20 stupňov na slnku. Ja som sa obával iba jednej veci, aby nepršalo, tak ako pred dvoma týždňami, keď musela byť beatifikácia na poslednú chvíľu preložená do Baziliky sv. Petra, kde sa vojde len asi 7 000 ľudí.
Oficiálny program sa začal v sobotu popoludní, keď v Bazilike sv. Klimenta (v nej bol o. Pavol P. Gojdič konsekrovaný 25. marca 1927 na biskupa) slúžil generálny vikár Prešovského biskupstva, o. Ján Závacký sv. liturgiu v slovenskom jazyku.
Slávnosť blahorečenia
Od skorého rána sa na námestie sv. Petra ponáhľalo tisíce pútnikov, aby sedeli čo najbližšie vpredu. Všetci sme mali oranžové vstupenky, ktorých bolo vytlačených okolo 40 000. Pri vstupe do sektorov sme dostali liturgické texty celej slávnosti. Našich bolo poznať nielen podľa slovenských zastav, ale aj podľa žltých šatiek, s podobizňou biskupa Gojdiča. Niektorí mali dokonca aj transparenty, alebo veľký plagát biskupa Gojdiča. Treba pripomenúť, že okrem našich dvoch kandidátov, mal Svätý Otec vyhlásiť aj ďalších 6 blahoslavených – 4 Talianov, 1 Portugalca a jednu Španielku, takže prišlo mnoho pútnikov aj z ich krajín a diecéz. Okolo 9.00 hod. sa začal prípravný program pre zhromaždený ľud. V ňom boli citované myšlienky zo života Služobníkov Božích, ktorí už o krátku chvíľu mali byť vyhlásení za blahoslavených. Text o biskupovi Gojdičovi prečítal o. Jozef Maxim a ľud odpovedal piesňou – Boh je láska, milujme ho. To boli slová jeho biskupského hesla. Možno je namieste vysvetliť rozdiel medzi Služobníkom Božím a blahoslaveným. Titul Služobník Boží dostáva kandidát v istej fáze procesu blahorečenia. Keď je proces uzavretý, a Svätý Otec potvrdí dekrétom hrdinské čnosti Služobníka Božieho, od okamihu beatifikácie sa už netituluje Služobník Boží, ale Blahoslavený.
Pred 10.00 hod. sa začal z Baziliky sv. Petra k hlavnému oltáru na námestí uberať sprievod. Za spevu Schóly Sixtínskej kaplnky, ktorú viedol Giuseppe Liberto vchádzal v sýtozelenom ornáte Svätý Otec Ján Pavol II. Skôr ako sa celá slávnosť začala, najvyššiemu veľkňazovi sa prihovoril kardinál Bernardin Gantin, dekan kolégia kardinálov, ktorý mu v mene všetkých zablahoželal k meninám. 4. novembra bol totiž sviatok sv. Karola Boromejskeho, a civilné meno Jána Pavla II. je Karol Wojtyla. Po speve Kyrie eleison sa začal obrad beatifikácie. Pred katedru Námestníka Kristovho predstúpili 6 biskupi a arcibiskupi spolu s postulátormi (postulátor vedie proces blahorečenia).
Ako prvý, náš o. biskup Mons. Ján Hirka (spolu s o. Janom Krehlíkom – postulátorom), ktorý v mene všetkých predniesol po latinsky oficiálnu žiadosť, aby boli do zoznamu blahoslavených Katolíckej cirkvi zapísaní ctihodní Služobíici Boží: Pavol Peter Gojdič, Metod Dominik Trčka, Giovanni Antonio Farina, Bartolomeu Fernandes dos Martires, Luigi Tezza, Paolo Manna, Gaetana Stemi a Maria Pilar Izquierdo Albero.
V ľubozvučnej slovenčine potom o. biskup Hirka prečítal krátke životopisy Služobníkov Božích, Pavla P. Gojdiča a Metoda D. Trčku. Keď si pápež vypočul životopisy všetkých kandidátov, zhromaždenie vstalo a Ján Pavol II. predniesol formulu Blahorečenia: „…Našou Apoštolskou Autoritou povoľujeme, aby sa Služobníci Boží Pavol Peter Gojdič, Metod Dominik Trčka, … odteraz nazývali blahoslavení a aby sa uctievali ich sviatky.“ Sväty Otec zároveň určil dátum ich liturgickej spomienky: pre biskupa Gojdiča 17. júl a pre o. Trčku 25. august. Zhromaždenie odpovedalo radostným „Amen, Amen, Amen“ a nasledoval potlesk. Za mohutného aplauzu sa pomaly odkrývali 4-metrove portréty nových blahoslavených, ktoré od soboty zahalené viseli na priečelí Baziliky sv. Petra. Aký to pekný pohľad sa naskytol pútnikom, keď v strede boli vedľa seba naši noví blahoslavení biskup Gojdič a otec Trčka.
Kým Schóla spievala slávnostné Aleluja, Chvála a Sláva ti Pane, na vopred pripravené miesto pred oltárom boli prinesené relikvie nových blahoslavených. Bol to znak, že odteraz sa tieto relikvie môžu verejne uctievať v Katolíckej cirkvi na celom svete. Prví niesli relikvie blahoslaveného biskupa Gojdiča jeromonach o. Peter P. Haľko, protoihumen (provinciál) baziliánov a biskupský ceremonár o. Jozef Urvinitka. Opäť sa ujal slova náš otec biskup Ján, aby Jeho Svätosti v mene biskupov diecéz, odkiaľ noví blahoslavení pochádzali, poďakoval za akt beatifikácie. Potom biskupi a postulátori podišli k pápežovi, aby si s ním vymenili objatie pokoja. Svätý Otec zaintonoval Gloria in excelsis Deo a slávenie Eucharistie pokračovalo. Aké bolo pekné počúvať čítanie z Druhého listu Solúnčanom (2 Sol 1,11 – 2,12) v slovenčine, ktoré čítal o. Igor Zimovčák; pôvodne mal čítať herec Gustáv Valach, ktorý však ochorel.
Homília
Po sprievode a zaspievaní Evanjelia predniesol Svätý Otec svoju homíliu. V jej úvode pozval zhromaždenie k uvažovaniu nad veľkým posolstvom svätosti, ktoré sa nám predkladá v ôsmich nových blahoslavených. Celou svojou existenciou na slávu Božiu a pre dobro bratov boli pre svet znakom najvyššej lásky Boha, ktorý je zdrojom všetkého, čo je živé. Na radosť nás všetkých najvyšší pontifex pokračoval po slovensky.
O našich dvoch nových blahoslavených povedal: „Obaja v obetavej a hrdinskej službe gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, prešli tými istými trápeniami v dôsledku svojej vernosti Evanjeliu a Petrovmu nástupcovi, a teraz im spoluprináleží koruna slávy. Posilnený asketickým spôsobom života v Ráde sväteho Bazila Veľkého, Pavol Peter Gojdič, spočiatku ako biskup prešovskej eparchie, a neskôr ako apoštolský administrátor Mukačeva, usiloval sa neúnavne o realizáciu pastoračného programu, ktorí si vytýčil: „S pomocou Božou chcem byť otcom sirôt, oporou chudobných a učiteľom trpiacich. Ľuďmi všeobecne považovaný za „človeka zlatého srdca“, predstaviteľom vtedajšej vlády sa stal skutočným „tŕňom v oku“. Po tom, čo komunisticky režim postavil gréckokatolícku cirkev mimo zákon, bol zatknutý a uväznený. Tak začalo preňho obdobie kalvárie, utrpenia, zlého zaobchádzania a ponižovania, až po smrť vo vernosti Kristovi a v láske k cirkvi a pápežovi.“
Slávenie eucharistie koncelebrovalo so Svätým Otcom 50 biskupov a kňazov. Prvým koncelebrantom (spoluslúžiteľom) bol dnes už emeritný prefekt Kongregácie pre Evanjelizáciu národov, Jeho Eminencia kardinál Jozef Tomko, v súčasnosti predsedajúci Pápežskej komisie pre eucharistické kongresy. Boli medzi nimi ďalej: prešovský biskup Jeho Excelencia Mons. Ján Hirka, J. E. Mons. Ján Sokol, arcibiskup Bratislavsko-Trnavskej arcidiecézy, J. E. Mons. Henryk Jozef Nowacki, titulárny arcibiskup z Bléry – apoštolský nuncius na Slovensku, J. E. Mons. Andrew Pataki, biskup Passaicu pre Rusínov (USA), J. E. Mons. František Tondra, biskup spišský (predseda KBS na Slovensku), J. E. Mons. Milan Chautur, CSsR, titulárny biskup kresimenský, apoštolsky exarcha košický pre katolíkov byzantského obradu, jeromonach o. Dionýz Pavlo Ľachovič, protoarchimandrita, generálny predstavený Rádu baziliánov sv. Jozafáta, P. Joseph William Tobin, generálny predstavený kongregácie redemptoristov, P. Ján Zemánek, provinciál redemptoristov z Prahy, ako aj P. Jozef Jurčenko, viceprovinciál redemptoristov z Michaloviec. Na slávnosti sa zúčastnili aj Jeho Blaženosť ukrajinský gréckokatolícky kardinál Ľubomír Huzar, arcibiskup väčší Ľvova. Pri sv. omši miništrovali aj traja naši bohoslovci. V sprievode na ofertórium sa prinášali pápežovi rôzne dary. Manželia Baranovci z Prešova v prekrásnych šarišských krojoch odovzdali Svätému Otcovi ikonu Bohrodičky.
Vpredu pred Bazilikou sv. Petra bol Zbor sv. Romana Sladkopevca pozostávajúci z našich bohoslovcov, ktorý na koniec celej slávnosti zaspieval pápežskú hymnu, V sedembrežnom kruhu Ríma a Mnoholitsvije.
Anjel Pána
Krátko po 12.00 hod. sa sv. omša skončila a ako to už býva zvykom, Svätý Otec predniesol príhovor pred modlitbou Anjel Pána. V ňom opäť adresoval pútnikom svoj pozdrav. Poďakoval Pánovi za svetlých svedkov viery, ktorých Boh neprestajne dáva svojmu ľudu. Vyjadril vďaku aj všetkým tým, ktorí sa zhromaždili, aby mu poblahoželali k jeho meninám. Po slovách v talianskom, portugalskom a španielskom jazyku pápež povedal: „Srdečne vítam a pozdravujem slovenských pútnikov. Osobitne pozdravujem prezidenta Slovenskej republiky, pána Rudolfa Schustera. Drahí bratia a sestry, dnešné blahorečenie mučeníkov, biskupa Pavla Gojdiča a kňaza redemptoristu Metoda Dominika Trčku, je pre vás radostnou udalosťou. Povzbudzujem vás k nasledovaniu ich príkladu viery a lásky, a zároveň vyprosujem ich ochranu pre milovaný slovensky národ.“
Je všeobecne známe, že otec Trčka pochádzal z Českej republiky, z Frýdlantu nad Ostravicí. Nechýbali preto na námestí ani pútnici z Čiech a Moravy, ktorým sa Svätý Otec prihovoril v češtine: „Srdečne zdravím české poutníki, kteří se zúčastnili blahořečení Metoda Dominika Trčky, moravského rodáka z Frýdlantu nad Ostravicí. Svěřuji do duchovní péče tohoto nového blahoslavence Vas zde přítomné, i celý drahý český národ, s přáním, abyste následovali jeho hrdinského příkladu věrnosti evangeliu, služby cirkvi a oddanosti bratřím.“ Keďže kňazi dopoludnia nekoncelebrovali, popoludní o 16.00 hod. sa uskutočnila sv. liturgia v cirkevno-slovanskom jazyku v Bazilike sv. Praxedy, ktorá bola v réžii bohosloveckého seminára. Hlavným celebrantom bol rektor kňazského seminára o. ThDr. Vojtech Boháč, spolu s generálnymi vikármi z Prešova a Košíc – o. Jánom Závackým a o. Vladimírom Tomkom, za účasti početného duchovenstva, bohoslovcov a veriacich. Svojím spevom skrášlili túto bohoslužbu spojené gréckokatolícke spevokoly ako aj zbor bohoslovcov. V nedeľu večer bola v jednej z talianskych reštaurácii slávnostná večera, ktorú usporiadali prešovský diecézny biskup Mons. Ján Hirka a veľvyslanec SR pri Svätej stolici Marián Servátka. Okrem štátnej delegácie sa na nej zúčastnili prítomní slovenskí biskupi, veľká časť slovenskej komunity žijúcej a pôsobiacej v Ríme, predstavitelia Vatikánu a iní vzácni hostia.
Pondelková audiencia
Polovica oficiálneho programu bola teda za nami, no čakala nás ešte slávnostná audiencia v pondelok dopoludnia. Tá bola pôvodne plánovaná v aule Pavla VI., ale pre množstvo pútnikov bola presunutá na námestie. No ešte pred ňou Ján Pavol II. prijal na súkromnej audiencii prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera so sprievodom. Počas audiencie prezident zopakoval pozvanie pre Svätého Otca, aby navštívil Slovensko s nádejou, aby sa u nás mohli vyhlásiť za blahoslavených ďalší dvaja slovenskí biskupi. V éteri zaznelo aj meno nášho otca biskupa Hopka (ktorý mal byť pôvodne blahorečený spolu s biskupom Gojdičom a o. Trčkom), ktorého beatifikačný proces sa ešte neukončil.
Prichádzajúci papamobil so Svätým Otcom a radostné pozdravy zhromaždených pútnikov už dávali tušiť, že audiencia sa začne. Svätý Otec pozdravil veriacich, ktorí prišli na beatifikáciu do Ríma. Poukázal na znaky a svedectvo lásky, ktoré nám zanechali noví blahoslavení.
Pápež sa prihovoril slovenským pútnikom takto: „Môj srdečný pozdrav patrí predovšetkým vám, drahí pútnici zo Slovenska, ktorí ste s radosťou prijali blahorečenie Pavla Petra Gojdiča a Metoda Dominika Trčku. V evanjeliovom duchu a apoštolskej horlivosti svätých Cyrila a Metoda, apoštolov Slovanov, dvaja noví blahoslavení sú odzrkadlením lásky ku Kristovi, služby blížnemu a vernosti Petrovmu stolcu.
Pre svoju biskupskú službu blahoslavený Pavol Peter Gojdič prijal heslo: „Boh je láska, milujme ho!“, ktorého vyjadrením bola hlboká nábožná úcta k Najsvätejšej Sviatosti a Božskému Srdcu. Jeho synovská oddanosť Božej Matke sa prejavila najmä úctou k Panne Márii Klokočovskej, ktorej obraz sa nachádzal v jeho rezidenčnej kaplnke. Keď štátna moc postavila gréckokatolícku cirkev mimo zákona, blahoslavený Gojdič bol zatknutý a uväznený. Mal možnosť dostať sa na slobodu za cenu zrady svojej vernosti cirkvi a pápežovi. Ostal verným, a my si ho dnes uctievame v spoločenstve blahoslavených ako vzor hlbokej duchovnosti a príkladnej pastoračnej činnosti.
Blahoslavený Metod Dominik Trčka pôsobil ako predstavený rehoľného domu v Michalovciach a apoštolský vizitátor rehoľných sestier baziliánok v Prešove a v Užhorode. Bol mnohými stále viac vyhľadávaný a uznávaný ako duchovný vodca a iniciátor apoštolských aktivít. S nástupom komunistického režimu bol otec Trčka uväznený, opakovane vypočúvaný, a odsúdený na dvanásť rokov väzenia. V dôsledku námah a trestov podstúpených vo väzení, zomrel vo svojej cele, dajúc hrdinské svedectvo vernosti Evanjeliu, solidarity s vlastným národom, a lásky ku kresťanským tradíciám východného obradu. Svoj príhovor ukončil rímsky veľkňaz povzbudením, aby sme naše modlitby pozdvihli k Pánovi, vyprosiac si pre seba takú vieru, odvahu a odovzdanosť, ktoré mali ôsmi noví blahoslavení.
K Svätému Otcovi pristúpili potom postupne tí, čo mu niesli dary a predstavitelia slovenského episkopátu. Bol medzi nimi i o. Mons. Ján Krajňák významný aktivista našej podzemnej cirkvi počas totality a donedávna riaditeľ Biskupského úradu v Prešove. Bolo tiež symbolické ako dnes už na vozíku vyše osemdesiatročný bývalý provinciál jeromonach o. Marián Potaš, OSBM – sám osobný spolupracovník biskupa Gojdiča a svedok v procese blahorečenia pozdravil osobne Jána Pavla II.
Ďakovná archijerejská sv. liturgia
Popoludní si mnohí z pútnikov prezreli Baziliku sv. Petra alebo iné rímske baziliky. Potom sa už rýchlo ponáhľali do nám tak drahej baziliky Santa Maria Maggiore, kde boli pápežom Hadriánom II. r. 868 schválené staroslovienske cirkevné knihy. Tam sa konala ďakovná archijerejská sv. liturgia, ktorej predsedal prešovsky diecézny biskup Mons. Ján Hirka. V slávnostnom sprievode prišlo k oltáru snáď viac ako sto kňazov a väčšina slovenských biskupov. Nechýbal ani biskup kyr Slavomír Miklovš z križevackej eparchie (ktorý svätil našich kňazov po smrti biskupa Hopka), ako aj kyr Djura Džudžar, pomocný biskup mukačevskej eparchie.
Vo svojej homílii sa k prítomným prihovoril kardinál Jozef Tomko. V krátkosti spomenul životopisy dvoch nových blahoslavených. Poukázal na to, že táto udalosť nás vyzýva k svätosti, ktorú nemusia sprevádzať zázraky a videnia, tak ako to vidíme v životoch nových blahoslavených. Títo aj keď žili jednoduchým životom, zdanlivo „normálnych ľudí“, predsa sú dnes povýšení k úcte na oltári. Tak aj my môžeme kráčať k svätosti každodenným statočným kresťanským životom. Pri sv. liturgii spievali spojené zbory, v ktorých sa ozývalo okolo 200 pekne zharmonizovaných hlasov.
Sv. liturgia skončila, skončila sa aj beatifikácia, aj náš pobyt v Ríme. Mnohí sme tam stretli veľa svojich známych ba aj tých, čo žijú či študujú v Ríme. Pútnici zo Slovenska pomaly vyrážali na spiatočnú cestu a v srdci si niesli nielen spomienky, ale aj istotu, že máme u Boha svojich dvoch orodovníkov.
Na záver je potrebné poďakovať predovšetkým nášmu otcovi diecéznemu biskupovi Mons. Jánovi Hirkovi ako aj postulátorovi o. Jánovi Krehlíkovi. No nielen im. Naša vďaka patrí všetkým, ktorí sa svojou mierou pričinili o úspešné zavŕšenie procesu na diecéznej úrovni, ako napr. o. Jozefovi Voskárovi, notárovi o. Marekovi Petrovi, cenzorovi, Sr. Teodozii, OSBM, bývalému protoihumenovi o. Metodovi Bilančíkovi, OSBM, ale aj o. Markijanovi Greškovi, OSBM. Nebol by však možný celý beatifikačný proces bez otca Mariana Potaša, OSBM, prvého postulátora procesu, ktorý od r. 1960 zhromažďoval materiály, podklady pre vtedy ešte ťažko uskutočniteľnú beatifikáciu. Rehoľný kňaz – bazilián, Dr. Marián Potaš, OSBM sa zároveň počas Pražskej jari r. 1968 pričinil o exhumáciu leopoldovského hrobu č. 681, kde odpočívali telesné ostatky biskupa Gojdiča a o ich následné prevezenie do Katedrály sv. Jana Krstiteľa v Prešove.
Naši dvaja noví blahoslavení – ak sa preukážu vierohodé zázraky, ktoré sa stali na ich príhovor – by mohli byť za nejaký čas kanonizovaní, teda vyhlásení za svätých. V Prešove sme si pamiatku nového blahoslaveného uctili 17. novembra, v Mestskej hale, Molebenom k blahoslavenému biskupovi-mučeníkovi Pavlovi Petrovi Gojdičovi, OSBM (zostavili ho o. Marek Durlák v spolupráci s liturgickou komisiou Gréckokatolíckeho prešovského biskupstva) a ďakovnou archijerejskou sv. liturgiou, ktorú celebroval J.E. Mons. Ján Hirka, prešovský diecézny biskup za účasti J. E. Mons. Henryka Nowackeho, apoštolského nuncia na Slovensku, cirkevných hodnostárov, biskupov a kňazov. Prítomní boli aj štátni predstavitelia. Po sv. liturgii bol slávnostný sprievod mestom s telesnými ostatkami (relikviami) blahoslaveného biskupa Gojdiča a ich uloženie do katedrálnej kaplnky, ktorá ponesie jeho meno. Pre verejnosť sú relikvie vystavené v sklennom sarkofágu.
Text: Stanislav Gábor
Foto: Copyright © L’OSSERVATORE ROMANO
Tropár blahoslavenému biskupovi Gojdičovi:
Ot mladenstva vozľubil jesi Christa, vičnoje Slovo,
tomu poslužiti vozželal jesi v ťišiňi i prostoťi serdca.
No desnica Vyšňaho izbra ťa na vladyčnyj prestol
i sotvori ťa pastyrja ľudem svojim nepokolebima.
Žertva soveršenna prineslsja jesi Bohu,
viry radi i jedínosti cerkovnyja.
Otče, svjaščenomučeniče Pavle,
moli Christa Boha, spastisja dušam našim.
Kondák:
Zapálený láskou Božského Srdca,
zažiaril si nám ako jasná hviezda.
Poznáme ťa ako horlivého veľkňaza našej cirkvi.
Preto ospevujeme tvoju úctyhodnú pamiatku
a vzdávame vďaky Bohu za teba.
Veď aj dnes, svatiteľu a otče náš, Pavol,
učíš nás svojimi slovami: Boh je láska, milujme ho!
Článok bol publikovaný v časopise Slovo – 25-26/2001 • 12 – 17
