Na základe rozhodnutia Rady hierarchov Gréckokatolícka cirkev na Slovensku od roku 2025 slávi Nedeľu Krista Kráľa opäť v poslednú októbrovú nedeľu.
Dovtedajšie slávenie Nedele Krista Kráľa na konci novembra narúšalo logiku byzantského kalendára, ktorý má v tom čase už predvianočný pôst Filipovku a takmer vždy sa v tom čase slávi sviatok Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu (21. november).
Gréckokatolícka cirkev sa vrátila k svojej pôvodnej praxi. Keď v roku 1925 encyklikou Quas primas pápež Pius XI. zaviedol sviatok Krista Kráľa, stanovil preň poslednú októbrovú nedeľu. Až po Druhom vatikánskom koncile (v rámci reformy liturgického kalendára v roku 1969) sa slávenie sviatku Krista Kráľa v Rímskokatolíckej cirkvi presunulo na poslednú nedeľu v cezročnom období (čiže na koniec cirkevného roka v Rímskokatolíckej cirkvi, ktorý pripadá do poslednej tretiny novembra). Zmenu praxe slávenia sviatku Krista Kráľa v Rímskokatolíckej cirkvi prevzal do praxe Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku prešovský gréckokatolícky ordinár Ján Hirka.
Sviatok Krista Kráľa bol zavedený ako odpoveď na silnejúci sekularizmus, ateizmus a snahy vytesniť Boha zo spoločenského života. Sviatok Krista Kráľa pripomína, že posledné slovo v dejinách nemá žiadna pozemská ideológia ani diktatúra, ale Kristus.
Sviatok Krista Kráľa pripomína, že Ježiš Kristus je Pánom celého stvorenia, ľudských sŕdc a dejín, pričom jeho kráľovstvo nie je pozemské ani mocenské, ale duchovné.
Ježišovo kráľovstvo nestojí na násilí, pýche či vojenskej moci. Je to kráľovstvo pravdy, lásky, spravodlivosti a pokoja, ktorého symbolom je služba a obeta na kríži.
Kristus má kraľovať ľudskej vôli, mysli a srdcu, a to nie preto, aby človeka zotročil, ale aby ho viedol k dobru a vnútornému oslobodeniu.
Text: Ján Krupa
Obrázok: Kristus Veľkňaz, ikona z drevenej cerkvi sv. Mikuláša, Bodružaľ (1650-1660)
