Na sviatok Nanebovstúpenia Pána uviedol bratislavský eparchiálny biskup Milan Lach do úradu nového protosynkela Bratislavskej eparchie, o. Miroslava Bujdoša CSsR. Slávnostný obrad sa uskutočnil v katedrále za účasti kňazov i veriacich, pričom nový protosynkel vo svojej homílii zdôraznil premenu strachu na nádej a radosť skrze zameranie sa na Krista.
Bratislava – (16. 5. 2026) Na sviatok Nanebovstúpenia Pána bol v Katedrálnom chráme povýšenia úctyhodného a vznešeného Kríža uvedený do úradu nový protosynkel – generálny vikár Bratislavskej eparchie, o. Miroslav Bujdoš CSsR. Obrad uvedenia sa konal v rámci archijerejskej liturgie, a viedol ho vladyka Milan Lach SJ, bratislavský eparchiálny biskup.
V úvode liturgického slávenie prečítal o. Vladimír Skyba, ktorý doteraz (18 rokov) vykonával túto službu a ktorý aktuálne pôsobí ako kancelár Eparchiálneho úradu dekrét vladyku Milana o ustanovení protosynkela. Dekrét nesie dátum 10. apríl 2026, keď došlo k menovaniu o. Budjoša za protosynkela, ale samotné uvedenie do úradu sa konalo až na sviatok Nanebovstúpenia, za hojnej účasti Božieho ľudu i bratislavského presbytéria (kňazov) vrátane dvoch diakonov.
Samotný obrad uvedenia spočíval v prednesení modlitby a odovzdaní mitry. Výsadou generálneho vikára je aj právo nosiť zlatý kríž s ozdobami a nábederník. Týmito insígniami už o. Miroslav disponuje, vzhľadom na to, že doteraz pôsobil ako viceprovinciálny predstavený slovenskej viceprovincie redemptoristov východného obradu, a preto ich bude nosiť aj naďalej.
Z homílie
Kriste Bože, slávne si vstúpil do nebies a naplnil si radosťou svojich učeníkov (z tropára sviatku)
Novoustanovený protosynkel sa prihovoril veriacim v homílii. Vychádzal z Lukášovho evanjelia, ktoré uvádza, že keď sa Ježiš zjavil učeníkom po svojom vzkriesení, najprv boli zmätení a naľakaní, ale pri jeho nanebovstúpení boli ich srdcia naplnené radosťou. „Čím sú naplnené naše srdcia v dnešný deň?“ – vyzval kazateľ k zamysleniu.
Vyviedol ich von
Protosynkel ďalej upriamil pozornosť na to, že Ježiš pred svojím nanebovstúpením vyviedol učeníkov von z Izraela až k Betánii. „Ako keby sa vrátil nejaký čas dozadu, keď do Jeruzalema išiel zástup práve z Betánie, on sedel na osliatku a všetci mu s radosťou spievali Hosanna, požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom… A v dnešnom evanjeliu počujeme, ako keby Ježiš chcel, aby učeníci absolvovali tú istú cestu, ale už v inej kvalite. Preto ich vyvádza von z Jeruzalema, znova k Betánii a potom sa niečo mení.“
Podľa kazateľa výraz „vyviedol ich von“ sa v biblii používa ešte jedenkrát, a to v Starom zákone, keď Mojžiš vyvádza vyvolený národ otroctva. „To isté slovo ,vyviedol ich von‘ sa používa aj v tejto chvíli, keď Ježiš svojich učeníkov vyviedol von z Jeruzalema. Z Jeruzalema, kde vládlo presvedčenie, že priazeň Boha si musíme zaslúžiť, že viera je v prvom rade o plnení príkazov, zákazov a nariadení…. Ježiš učeníkov ,vyviedol von‘ z tohto presvedčenia. A Boh sa v tomto momente stal dostupným nielen v Jeruzaleme, ale vo všetkých krajinách sveta, vo všetkých kultúrach, medzi všetkými národmi… A učeníci sa znova vrátili do Jeruzalema, ale už to má inú kvalitu. Ich strach sa zmenil na radosť a velebili Boha: Stále boli v chráme a velebili Boha.“
Pozrite na mňa!
„Zdá sa, že hlavná odpoveď, prečo sa strach zmenil na nádej spočíva v tom, že Ježiš sa pokúsil tých ustráchaných učeníkov upriamiť na seba, aby už nerozmýšľali nad svojím strachom, ale aby sa zamerali na neho: Pozrite na mňa! Čo to znamená? Buďme kresťanmi, ktorí sa sústredia na veľkosť nášho Boha, nie na veľkosť našich hriechov. Buďme kresťanmi, ktorí adorujú to, aký veľký Boh je nad nimi a nie to, ako veľký strach majú v sebe. Buď učeníkom, ktorý bude upriamovať svoju pozornosť a sústredí sa na to, aký je Boh veľký a nie na to, ako veľké sú tvoje zlyhania a porážky. A v tých chvíľach sa bude strach meniť na nádej a na radosť.“
Boh o teba stojí
„V dnešný deň si môžeme uvedomiť tú istotu, že Boh o teba stojí aj v čase tvojich najväčších hriechov a zlyhaní. Že Boh stojí o tvoju prítomnosť aj v čase tvojich najväčších pokušení, s ktorými sa roky trápiš… Boh o teba stojí v každej chvíli tvojho života a aj vtedy, keď si plný pokušenia. A z toho plynie nádej, z toho plynie radosť.
„Najväčším problémom tohto sveta je egoizmus a hriech. Preto Ježiš Kristus prišiel ako spasiteľ, ako vykupiteľ, ktorý sa na každého z nás dokáže pozrieť znovu s nádejou, aj vtedy, keď sám o sebe pochybujem a dá mi najavo, že o mňa stojí aj v čase môjho zlyhania. A z toho plynie moja radosť, z toho plynie moja istota, istota Božieho syna, Božej dcéry.“
Nech sa strach premení na odvahu
V závere homílie nový protosynkel vyjadril želanie, aby sa náš zmätok, ktorý niekedy vstupuje do našich myslí, premenil na nádej; strach, aby sa premenil na odvahu a zúfalstvo, aby sa premenilo na radosť.
Na záver liturgického slávenia vladyka Milan Lach poprial o. Miroslavovi do novej služby veľa síl a veľa radosti, lebo tá má charakterizovať každého z Ježišových učeníkov. Eparchiálne spoločenstvo vyzval, aby sa modlilo za o. Miroslava a jeho službu.
Vladyka Milan tiež poďakoval odchádzajúcemu protosynkelovi, o. Vladimírovi Skybovi, ktorý osemnásť rokov stál po boku vladyku Petra Rusnáka pri vedení eparchie. Prirovnal jeho službu k úlohe druhých huslí v orchestri, bez ktorých by nevynikli práve prvé husle. Ako vladyka pripomenul, celé to obdobie začiatkov eparchie a budovanie nových štruktúr nebolo ľahké: „S Božom pomocou ste spolu s kňazmi robili, čo ste mohli. Nech je to všetko na Božiu slávu!“
Slávnosť sa ukončila mnoholitstvijem a myrovaním.
Text a foto: Stanislav Gábor
