V maďarskom Máriapócsi pokračovalo v stredu 16. septembra Stretnutie východných katolíckych biskupov Európy. Jeho účastníci sa počas dňa venovali pracovným rokovaniam a večer sa spoločne zišli na Božskej liturgii v pútnickom chráme, ktorej hlavným slúžiteľom a kazateľom bol prešovský metropolita vladyka Jonáš Maxim. Bratislavskú eparchiu na stretnutí zastupuje vladyka Milan Lach SJ spolu s protosynkelom o. Miroslavom Bujdošom CSsR.
V rámci programu sa účastníkom prihovoril aj hajdúdorožský arcibiskup-metropolita Fülöp Kocsis. Zdôraznil spoločné dedičstvo východných katolíckych cirkví, ktoré napriek rozličným jazykom, kultúram a historickým skúsenostiam spája východná spiritualita a plné spoločenstvo s rímskym biskupom.
Témou tohtoročného stretnutia je východná katolícka identita a svedectvo na Západe. Metropolita Fülöp poukázal najmä na situáciu státisícov východných katolíkov žijúcich v diaspóre. Úlohou cirkví je podľa neho pomáhať im zachovať si svoje korene, liturgiu, spiritualitu a sviatostný život, no zároveň ich prítomnosť na Západe nemá byť iba otázkou prežitia. „Máme poslanie,“ zdôraznil metropolita a pripomenul potrebu prinášať svedectvo viery do spoločnosti, ktorá čoraz častejšie stráca zmysel pre transcendentno.
Stretnutie má byť zároveň priestorom na vzájomné zdieľanie pastoračných skúseností a hľadanie spôsobov spolupráce s miestnymi biskupskými konferenciami latinského obradu pri zachovaní vlastnej identity východných katolíckych cirkví.
Na záver svojho príhovoru metropolita zveril stretnutie príhovoru divotvornej Matky Božej z Máriapócse a zaželal účastníkom, aby tieto dni neboli iba časom teologických a pastoračných diskusií, ale aj skúsenosťou bratskej lásky a spoločnej modlitby.
Celé znenie príhovoru arcibiskupa-metropolitu Fülöpa Kocsisa
Vaše Eminencie a Excelencie, dôstojní otcovia a najdrahší bratia a priatelia v Kristovi!
S vďačným srdcom a s hlbokou radosťou vás všetkých pozdravujem tu v Máriapócsi na tomto mimoriadnom stretnutí, na ktoré nás, som presvedčený, zvolal Duch Svätý.
Považujem za niečo jedinečné a hodné veľkej pozornosti, že hoci prichádzame z takých rozličných miest, všetkých nás spája to isté dedičstvo: východná spiritualita. Sú tu prítomní biskupi a ďalší cirkevní predstavitelia z Poľska, Bieloruska, Ukrajiny, Slovenska, Rumunska, Severného Macedónska, Talianska, Rakúska, Nemecka, Francúzska a možno aj z ďalších krajín. A hoci predstavujú rozličné kultúry, nesú si rozdielne historické dedičstvá, aj pre odlišnosť jazykov majú v mnohých ohľadoch rozdielne spôsoby myslenia a ani všetci nežijú a nemodlia sa v tom istom obrade, predsa nás hlboko zakorenená osobitosť východnej spirituality, žitej v Katolíckej cirkvi, spája do jediného spoločenstva.
Tvoríme veľkú a nádhernú mozaiku, v ktorej má každý jednotlivý žiarivý a pestrofarebný kamienok svoje vlastné miesto a svoju vlastnú úlohu. Veľká mozaika žije ako celok a spoločne nesie posolstvo obrazu. Keď hľadíme na toto bratské spoločenstvo, ktoré vzniklo práve tu v Máriapócsi, na túto obdivuhodnú mozaiku liturgických tradícií, jazykov a kultúrnych dedičstiev, môžeme sa nielen deliť o spoločnú radosť, ale zároveň byť utvrdení v našej identite, ktorú sme prijali od Boha.
Hoci sme prišli z rozličných národov a prešli rozdielnymi historickými cestami, dnes sme tu prítomní s jedným srdcom a jednou dušou. Vychádzame z toho istého koreňa: duchovné bohatstvo byzantskej tradície a plné spoločenstvo lásky s rímskym biskupom, Svätým Otcom, spájajú náš život a našu službu.
Téma, ktorú sme spoločne vybrali pre naše terajšie stretnutie, sa dotýka jednej z najnaliehavejších otázok nášho spoločného povolania: našej východnej katolíckej identity a nášho svedectva na Západe.
Všetci vidíme a zakúšame, že v dôsledku migrácie, historických výziev a spoločenských zmien žijú dnes státisíce našich veriacich mimo tradičných hraníc, vo veľkých mestách západnej Európy a v mnohých častiach sveta. Kým na jednej strane musíme posilňovať vo viere a v láske ku Kristovej Cirkvi aj veriacich, ktorí žijú vo svojich historických domovinách, zároveň sme povolaní venovať čoraz väčšiu pozornosť našim bratom a sestrám, ktorí sa fyzicky ocitli ďaleko od nich. Táto situácia je zároveň veľkou pastoračnou výzvou i prorockým poslaním.
V diaspóre je našou úlohou pomáhať veriacim zachovať si svoje korene. Východná teológia, nádherná liturgia, úcta k ikonám a osobitný spôsob prežívania sviatostného života nepatria iba do našej minulosti, ale predstavujú silu, ktorá podopiera našu prítomnosť. Nemôžeme dovoliť, aby vlny asimilácie alebo sekularizácie tento poklad od nás odplavili.
Naša prítomnosť sa však netýka iba prežitia. Máme poslanie. Západné kresťanstvo a moderná spoločnosť musia mať možnosť zakúsiť duchovnú silu východnej polovice pľúc Cirkvi podľa obrazu, ktorý tak často pripomínal svätý Ján Pavol II. Musíme prinášať nový vzduch, schopný podnietiť obnovu, do každej z európskych krajín, ktoré sa čoraz viac vzďaľujú od svojich kresťanských koreňov, všade tam, kde sme prítomní. Musíme vydávať svedectvo o viere vo svete, ktorý často stráca zmysel pre transcendentno.
Toto stretnutie je vzácnou príležitosťou podeliť sa medzi sebou o radosti, ťažkosti a dobré skúsenosti. Učme sa jeden od druhého: ako môžu veriaci synovia ukrajinského, slovenského, rumunského, maďarského, italo-albánskeho, srbského, chorvátskeho, macedónskeho a ďalších národov svojím životom a svojou vierou ponúkať odpovede v realite západnej Európy? Ako môžeme účinne spolupracovať s miestnymi biskupskými konferenciami latinského obradu, zachovať si pritom svoju vlastnú tvár a zároveň budovať univerzálnu katolicitu?
K tomu všetkému nám ponúknu široké a veľmi dôkladné pohľady traja pozvaní prednášajúci. Osobitne ich medzi nami vítam: vladyku Hľiba Lončynu, bývalý exarchu v Londýne a neskôr v Paríži; profesora Stefana Parenti z Ríma v Taliansku a Georgiosa Vlantisa, výskumného pracovníka a nositeľa čestého titulu „archón hieromnemon“ Konštantínopolského patriarchátu, ktorý prichádza z Nemecka. Ďakujeme im, že prijali naše pozvanie a že nám svojimi úvahami pomôžu hlbšie preniknúť do nášho povolania.
Drahí bratia! Želám si, aby tieto dni neboli iba príležitosťou na teologické a pastoračné diskusie, ale aj hlbokou skúsenosťou bratskej lásky a spoločnej modlitby.
Vyprosujme si pre toto naše stretnutie príhovor čudotvornej Matky Božej z Máriapócse, všetkých svätých Cirkvi Východu i Západu a osobitne svätých vyznávačov našich východných katolíckych cirkví. Nech Duch v nás znovu prebudí túžbu, aby podobne ako učeníkom na ceste do Emauz aj naše srdcia horeli, keď sa rozprávame o Kristovi a tu, v Máriapócsi, uvažujeme o úlohách svedectva, ktoré sme od neho prijali.
Ďakujem vám, že ste prišli. Želám nám všetkým plodné a požehnané rozlišovanie!
Kristus je medzi nami!
[Originál: taliansky]
pracovný preklad
Foto: Eugen Ivut
