Mariánska svätyňa v Máriapócsi v Maďarsku hostila v dňoch 15. – 19. septembra 2026 Stretnutie katolíckych východných biskupov Európy. Tieto stretnutia sa od roku 1997, keď sa po prvýkrát uskutočnilo stretnutie v Nyíregyháze, konajú každoročne, až na niekoľko výnimiek, v jednotlivých sídlach katolíckych východných cirkví Európy.
Pod záštitou a patronátom Rady európskych biskupských konferencií (CCEE) predstavujú tieto stretnutia cirkevný priestor na dialóg, vzájomnú výmenu, prehlbovanie spoločných tém i modlitbu, aby pomáhali katolíckym východným cirkvám starého kontinentu na ich cirkevnej ceste – v obdobiach rozvoja a rozkvetu, ale aj v ťažkých a zložitých časoch, ktorými musia prechádzať. Prostredníctvom týchto stretnutí chcú vždy pripomínať svoj hlas a svoju prítomnosť v spoločenstve Katolíckej cirkvi. Toto spoločenstvo sa začína už vzájomným spoločenstvom medzi nami a fyzickou a aktívnou prítomnosťou na našich stretnutiach, ktoré sa tak stávajú skutočne kolegiálnymi a synodálnymi.
Predseda CCEE Mons. Gintaras Grušas vo svojom pozdrave zdôraznil, že toto stretnutie predstavuje veľký dar a dôležité znamenie pre celú Európu.
Témou tohtoročného stretnutia bola identita katolíckych východných cirkví v diaspóre a ich svedectvo na Západe.
Ide o mimoriadne aktuálnu tému, najmä v súčasnej situácii mnohých katolíckych východných cirkví, poznačených diaspórou a početnými migračnými pohybmi. Vyžaduje si hlbšiu reflexiu nad tým, ako žiť vlastnú teologickú, ekleziologickú, liturgickú a kánonickú realitu v situácii, ktorá prekračuje ich pôvodné geografické, etnické a dokonca aj jazykové hranice.
Biskupi a predstavitelia jednotlivých cirkví prežívali tieto dni ako chvíle milosti, výziev a nového impulzu pre život svojich cirkví – od Ukrajiny po Londýn, od strednej Európy po stredné a južné Taliansko, až po Etiópiu, pričom sa nezabudlo ani na prítomnosť cirkví sýrskej tradície pochádzajúcich z Blízkeho východu a Indie.
Prítomnosť kardinála Claudia Gugerottiho, prefekta Dikastéria pre východné cirkvi, potvrdila záujem Svätej stolice o cirkvi východných tradícií, ktoré sú v plnom spoločenstve s Apoštolskou stolicou. Kardinál vo svojom úvodnom príhovore poukázal na teologickú a mystagogickú silu liturgií kresťanského Východu v prostredí Západu, ktorý je nielen sekularizovaný, ale predovšetkým ochudobnený o symbolický a poetický rozmer, ako aj rozmer krásy liturgických slávení.
Liturgia môže byť podľa neho prostriedkom evanjelizácie, pretože dnes, rovnako ako vždy, hovorí obrazmi a nie iba pojmami. Práve preto môže nachádzať odozvu aj u dnešného človeka, ktorému často chýbajú obrazy a hlboké emócie vychádzajúce zo srdca.
Reflexiu pastierov východných cirkví v Európe usmernili tri odborné prednášky, ktoré poukázali tak na pozitívne stránky, ako aj na ťažkosti a problémy, ktorým tieto cirkvi čelia v súčasnej cirkevnej, etnickej a kultúrnej situácii.
Prof. Stefano Parenti vo svojom presnom a jasnom vystúpení, z metodického i obsahového hľadiska, predstavil tému Východná identita v diaspóre z liturgického pohľadu. Zdôraznil potrebu vytvárať pre katolícke východné cirkvi dôstojné, otvorené a bratské liturgické a cirkevné priestory, ktoré im zabezpečia primeranú autonómiu.
Počas posledných tridsiatich rokov, od roku 1997 až dodnes, fenomén diaspóry výrazne zasiahol katolícke východné cirkvi, ktorých veriaci emigrovali do Európy a Ameriky. Profesor zároveň upozornil na riziká života v diaspóre, ktoré môžu brániť nielen rozvoju, ale aj samotnému zachovaniu vlastnej východnej tradície. Cirkev má byť verným a dôveryhodným svedkom kresťanského Východu.
Gréckopravoslávny teológ Georgios Vlantis sa venoval téme Východné cirkvi na Západe. Identita a svedectvo. Hovoril o identite pravoslávnych cirkví na Západe, najmä v Nemecku a v strednej Európe. Následne sa zaoberal novými výzvami a možnosťami dialógu medzi pravoslávnymi a katolíckymi východnými cirkvami, pričom poukázal aj na to, že takýto dialóg býva niekedy náročný dokonca aj vo vnútri spoločenstva samotných pravoslávnych cirkví.
Mons. Hľib Lončyna, biskup Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, vystúpil online s prednáškou na tému Hodnoty a výzvy cirkevného života východných cirkví v diaspóre. Vo svojom príspevku poukázal na viaceré liturgické, ekleziologické, jazykové a etnické aspekty, ktoré ovplyvňujú život východných cirkví v diaspóre. Zdôraznil tiež dôležitú úlohu architektonického stvárnenia byzantských chrámov a teologickú a ekleziologickú hĺbku liturgických textov, ktoré veriaci používajú pri modlitbe.
Reflexia medzi biskupmi pokračovala v jednotlivých pracovných skupinách a stala sa dôležitým momentom bratského a cirkevného zdieľania. Diaspóra bola pritom vnímaná ako laboratórium identity katolíckych východných cirkví.
Zdôraznila sa tiež potreba lepšie oboznamovať veriacich i cirkevné prostredie s dokumentmi Druhého vatikánskeho koncilu a Dikastéria pre východné cirkvi, ktoré sa týkajú katolíckych východných cirkví, ako aj potreba ďalšieho prehlbovania ekumenického dialógu.
Zároveň treba pripomenúť to, čo bolo opätovne zdôraznené aj počas nedávneho synodálneho procesu: „Východné cirkvi, zakorenené vo svojich starobylých apoštolských tradíciách, ponúkajú univerzálnej Cirkvi osobitné bohatstvo v prežívaní synodality ako cesty spoločenstva, spoluúčasti a misie.“ (porov. Záverečný dokument XVI. riadneho generálneho zhromaždenia Synody biskupov, Za synodálnu Cirkev: spoločenstvo, spoluúčasť, misia, 26. októbra 2024).
Kardinál prefekt Dikastéria pre východné cirkvi vystúpil aj so záverečnou prednáškou, v ktorej načrtol viaceré aspekty života katolíckych východných cirkví v diaspóre: vzťah s veriacimi latinského obradu, príležitosti a riziká, ktoré ich čakajú, úlohu laikov, zodpovednosť centier jednotlivých cirkví za transparentnosť finančného hospodárenia a pastoračné plánovanie, ako aj ekumenizmus.
Informoval tiež, že pokračuje príprava dokumentu Svätej stolice adresovaného všetkým latinským biskupom, ktorý sa bude týkať prijímania a pastoračnej starostlivosti o východných katolíkov na územiach diaspóry.
Boli to dni modlitby a bratstva medzi pastiermi a otcami našich katolíckych východných cirkví, dni vzájomného zdieľania skúseností i nádeje v to, čo od nás Pán bude ďalej žiadať.
Cítili sme sa sprevádzaní pokojným a pokorným pohľadom Božej Matky, ktorá zo svojej ikony v Máriapócsi neprestáva orodovať za naše cirkvi, našich kňazov i našich veriacich, s dôverou, že práve ona naďalej roní svoje slzy príhovoru za nás všetkých.
V jednotlivých vystúpeniach počas týchto dní – od príhovoru kardinála Gugerottiho v prvý deň až po príspevky viacerých biskupov – zaznievala aj téma tragédie vojny na Ukrajine a vo Svätej zemi. Účastníci vyjadrili nádej, že si ľudské srdcia nezvyknú na ničenie a utrpenie, a modlili sa za ukončenie vojen.
Stretnutie sa skončilo spoločným záväzkom všetkých účastníkov žiť a podporovať liturgický, cirkevný a pastoračný rozmer katolíckych východných cirkví, či už v ich pôvodných krajinách, alebo v diaspóre. Tá by nikdy nemala byť synonymom rozptýlenia, ale naopak priestorom bratského a cirkevného spoločenstva.
V dňoch 15. – 18. septembra budúceho roka bude stretnutie biskupov hostiť Križevacká eparchia v Chorvátsku. Venované bude formácii ku kňazstvu a mníšskemu životu.
Podujatie bude zároveň spojené s dvoma významnými výročiami: 250. výročím zriadenia Križevackej eparchie a 1200. výročím narodenia svätého Cyrila, spolupatróna Európy a významného predstaviteľa inkulturácie evanjelia.
Gréckokatolícku cirkev zo Slovenska na stretnutí reprezentovali všetci traja eparchiálni vladykovia: arcibiskup Jonáš Maxim, arcibiskup Cyril Vasiľ SJ, a biskup Milan Lach SJ.
Text: Rada európskych biskupských konferencií (CCEE)
Foto: Gréckokatolícka metropólia v Maďarsku / Görögkatolikus Metropólia
